Preskočiť na obsahEN
EN

Blaho Uhlár
Profil

26.8.1951 - 13.7.2024

Blaho Uhlár v roku 1974 absolvoval štúdium divadelnej réžie na Vysokej škole múzických umení u Igora Ciela, Jozefa Palku a Tibora Rakovského. Zaujal už svojimi absolventskými predstaveniami Čechovovej Svadby a Gorkého Deťmi (1974). V rokoch 1974 – 1989 pôsobil ako režisér v novovzniknutom Divadle pre deti a mládež v Trnave (dnes Divadlo Jána Palárika), kde sa zameral na rozvíjanie kreativity a tvorivej slobody. Následne pracoval v Ukrajinskom národnom divadle v Prešove (dnes Divadlo Alexandra Duchnoviča), kde vytvoril tvorivý tandem s výtvarníkom Milošom Karáskom. 

V roku 1991 vznikol súbor Stoka a hneď sa predstavil svojou prvou inscenáciou Kolaps, ktorá mala premiéru v bratislavskom klube Čierny havran. Od roku 1992 divadlo pravidelne hrávalo v budove bývalého závodného klubu Dopravného podniku mesta Bratislavy na Pribinovej ulici. V súbore STOKY v prvom období existencie (1991 – 2000) hrávali dnes už významné osobnosti slovenskej nezávislej scény: Ľubo Burgr, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel Vlado Zboroň, Erika Lásková, Lucia a Zuzana Piussi, Laco Kerata, Peter Batthyányi a ďalší. V tom období vznikli dnes už kultové inscenácie ako Dyp Inaf (1991), Impasse (1991), Donárium (1992),  Eo Ipso (1994), Nox (1995) Tváre (1997), Monodrámy (1997),  Dno (1998), Z diaľky (1999) ktoré v 90. rokoch 20. storočia v mnohom kreovali podobu slovenského nezávislého divadla, takmer neustály boj za priestor a možnosť nezávislej tvorby.

Ešte počas pôsobenia v Trnave nadviazal spoluprácu s ochotníkmi z divadelného súboru DISK, s ktorými neskôr vytvoril sériu pozoruhodných inscenácií ako Ochotníci (1987), A čo? (1988), TANAP (1989), PAT (Kto sú svine, 1990). V roku 2007 sa vrátil do trnavského Disku, kde vybudoval Divadelné štúdio DISK Trnava. Inscenácie, ktoré tam s kolektívom vytvoril, ako napr. Výhľad (2007), Plazenie (2007), Nádych (2008), Ponor (2009), získali ocenenia na ochotníckych prehliadkach.

Začiatkom 90. rokov sa tvorivá dvojica Uhlár – Karásek rozišla. V roku 2006 Divadlo Stoka zaniklo a bolo zbúrané pre výstavbu obchodného centra Eurovea. Po zbúraní budovy  (2007), v ktorej Divadlo STOKA pôsobilo, uskutočnil Blaho Uhlár niekoľko pokusov na jeho oživenie. V roku 2011 na seba upozornil videoinscenáciou Pokus, neskôr aj Neistý grunt (2012). STOKA sa presťahovala do jednej z budov bývalej textilnej fabriky Cvernovka v Bratislave.

V priestore ateliéru výtvarníka Mira Gábriša Štúdiu C 1, 2 bratislavskej Cvernovky sa okolo Uhlára vytvoril okruh absolventov a absolventiek herectva a bábkoherectva VŠMU  (Peter Tilajčík, Braňo Mosný, Lenka Libjaková, Tomáš Pokorný, Michaela Fech, Martin Kollár a ďalší), s ktorými režisér začal kontinuálne pracovať a vytvoril nové úspešné inscenácie. Po zbúraní priestoru v Cvernovke našiel  v roku 2022 súbor Stoky zázemie v bývalej budove YMCA, kde sídli do súčasnosti. S novou generáciou Divadla Stoka pokračoval Uhlár metódou kolektívnej tvorby, v ktorej sa objavovali nové aktuálne témy spojene so silnou expresivitou a štylizáciou: Víťazstvo (2014), Kritérium (2015) Wellness (2016), Postfaktotum (2017), Katastrofa (2019), Endokanabinoid (2022), Porážka (2023) či posledná Škovránok (2023). Stoka tým zažila ďalšie výnimočné tvorivé obdobie.Súbor Stoky za celú svoju existenciu od roku 1991 hosťoval nielen na festivaloch na Slovensku a v Českej republike ale aj vo Francúzsku, Taliansku, Nemecku či USA. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení.