Petra Fornayová
Profil
Performerka, herečka, choreografka, režisérka, autorka, tanečná pedagogička, riaditeľka festivalu a publicistka Petra Fornayová (1972, Bratislava) absolvovala štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, interfakultné štúdium tanca na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, stáž na EDDC (European Dance Development Centre) v Düsseldorfe a v Arnheme v Nemecku, a edukačný program pre umelecký manažment Courants d´Est v Maison de la Culture du Monde v Paríži.
Svoju tanečnú kariéru začala v súbore moderného tanca Auriga, ktorý sa neskôr profesionalizoval a transformoval do súboru Skupina súčasného tanca Zuzany Hájkovej. Fornayová v tomto období (1992 – 1994) ako interpretka vynikala nespútanou energiou svojho pohybového vyjadrenia a osobným nasadením v hereckom prejave. Tieto kvality sú typické pre zmenu interpretačného štýlu, ktorý sme dovtedy poznali z programov mládežníckych súboroch moderného tanca. V nich sa kládol dôraz na úplnú synchronizáciu zborových scén a v rámci pohybového materiálu choreografi pracovali s akýmisi matricami moderných tanečných variácií. Projekty skupiny predznamenali neskoršiu individualizáciu tanečnej interpretácie v súčasnom tanci a tanečnom divadle. Tanečné kvality a entuziazmus členov súboru podporili Zuzanu Hájkovú v snahách o naplnenie vízie vytvoriť profesionálny súbor súčasného tanca v oficiálnom divadelnom prostredí, teda inštitucionizovať ho.
Väčšina členov Skupiny súčasného tanca sa presťahovala do Banskej Bystrice. Fornayová tak pôsobila v rokoch 1994 – 1995 ako členka baletnej zložky Štátnej opery v Banskej Bystrici pod vedením Zuzany Hájkovej.
Od roku 1996 pôsobí na tanečnej a divadelnej scéne ako nezávislý umelec. V rokoch 1998 a 1999 účinkovala Fornayová ako hosťujúca členka v inscenáciách divadelného súboru Théatre du Mouvement v Montreuile vo Francúzsku.
Petra Fornayová je spoluzakladateľkou a od roku 2011 predsedníčkou Asociácie súčasného tanca (AST). AST začala svoju činnosť v roku 1997 a produkčne na dlhé obdobie zastrešovala takmer celú slovenskú nezávislú tanečnú tvorbu.
Je zakladateľkou a dramaturgičkou festivalu súčasného tanca a pohybového divadla Nu Dance Fest v Bratislave, ktorý sa hneď od prvého ročníka v roku 2006 stal najvýznamnejšou prehliadkou progresívnych inscenácií súčasného tanca a performancie na slovenskej tanečnej scéne. Fornayová vytvorila festivalový koncept, ktorého súčasťou sú aj vzdelávacie aktivity, workshopy, tvorivé dielne a odborné diskusné fóra, vo festivalom programe pravidelne sprostredkováva divákom najnovšie trendy v súčasnom tanci a pohybovom divadle, medzižánrové inscenácie a konceptuálne projekty. Vďaka Fornayovej otvorenosti k novým formám súčasného umenia mal festival vždy jasnú programovú víziu a napĺňal ambície medzigeneračnej a medziodborovej spolupráce. Fornayovej sa dlhodobo darí otvárať témy profesionálneho súčasného tanca aj mimo tanečného profesijného teritória.
V rokoch 2003 až 2007 pôsobila Fornayová ako tanečná dramaturgička v A4 – nultom priestore v Bratislave, ktorého bola aj spoluzakladateľkou (dnešný A4 – Priestor súčasnej kultúry). V tom období väčšina produkcií nezávislej tanečnej scény uvádzala svoje projekty práve na tomto mieste.
Od roku 2003 spolupracovala s divadelným združením SkRAT a autorsky a interpretačne sa podieľala na jeho inscenáciách Morča (2003), Paranoja (2004), Hladný systému neverí (2004), Smutný život Ivana T. (2005).
S Jánom Šimkom ako režisérom spolupracovala na inscenáciách Hodina orientálneho tanca (2005), Pamäť Bratislavy I. – Petržalské príbehy (2008) a s Maroldom Langer-Philippsenom na inscenácii Novinka chudoba (2006). Ich spolupráca však pokračuje aj vo Fornayovej tanečných projektoch, kde Ján Šimko zastupuje úlohu dramaturga.
Autorské inscenácie Petry Fornayovej boli prezentované napríklad na festivaloch Tanec Praha; Divadelná Nitra; MediaWave, Györ; JamaisVu!, Paríž; Ars Cameralis, Katowice; Festival d´Otoňo Madrid; Festival Ogledalizacija, Novi Sad; International Festival of Contemporary Dance, Kišinev; ConfiDance Festival, Siena; i-camp neues theatre a Tanztendenz v Mníchove a inde. Doma aj v zahraničí (Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Česká republika, Rakúsko…) sa spolupodieľala na viacerých medzinárodných projektoch a koprodukciách, spolupracovala s mnohými režisérmi a choreografmi (napríklad Mary Fulkerson, Claire Heggen, Mathew Hawkins, Alysson Green, Marold Langer-Philippsen, Fritz Vogel, Norbert Aboudarham, Rastislav Ballek, Alena Lelková, Svetozár Sprušanský, Martha Renzi, Bill Young, Tina Mantel a mnohí iní).
Pri vlastnej tvorbe tiež spolupracovala s poprednými slovenskými hudobníkmi, zastupujúcimi viaceré skladateľské generácie: s Petrom Machajdíkom, Markom Piačekom, Borisom Lenkom, Milanom Adamčiakom, Martinom Burlasom, Danielom Matejom, Petrom Grollom, Luciou Chuťkovou, Ferom Királym, Ivanom Šillerom a mnohými ďalšími.
V poslednom období intenzívne participuje na projektoch interdisciplinárnej umeleckej skupiny Cluster Ensemble, napríklad Dance with Changing Parts (2015), Bon Jour Monogramista T.D. (2016), Six Pianos (2016) a PATTERNS (2019).
Aktívne rozvíja spoluprácu so Studiom Alta v Prahe a príležitostne sa spolupodieľa na programovom výbere festivalu HYBAJ HO! v Prahe.
Je členkou redakcie časopisu Vlna / urbánny splietací mág, publikovala aj v iných umeleckých periodikách Salto, Tanec, kød a aktívne sa zapája do tvorby dramaturgie programu multižánrového projektu Vlna naživo.
Účinkovala v oceňovanom filme Juraja Lehotského Nina, kde vytvorila jednu z hlavných postáv, rovnako aj vo filme Miry Fornay Žaby bez jazyka / Cook, F**k, Kill.
Pedagogicky pôsobila napríklad na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a na VŠVU v Bratislave a pravidelne v rámci vzdelávacích aktivít Centra choreografického rozvoja SE.S.TA v Žďári nad Sázavou.
Petra Fornayová vo svojej tvorbe kontinuálne sonduje sociálne spoločenské prostredie, témy si vyberá nie podľa trendovej (výročnej) atraktivity, ale čerpá ich zo svojho osobného angažovaného záujmu o sociálny kontext politického a spoločenského diania a ich dosah na osobné životy a kvalitu ľudského bytia. Kriticky analyzuje a vzápätí presne pomenováva symptómy súčasnosti. Konfrontuje ich s kultúrnymi hodnotami, bez uhladzujúcich obsahových kompromisov. Fornayová scénicky spracováva reálie minimalizovaním štylizácie prejavu a demystifikáciou divadelnej výpovede, a to bez okázalého kriku. Svoj umelecký a osobný postoj vyjadruje priamočiaro, s odvahou, ktorá spriehľadňuje zvykovo spoločensky akceptované polopravdy, klamstvá a konšpirácie. Svoje názory Fornayová umelecky integruje do kompaktnej logickej a kauzálnej osi faktov a argumentov.
Inscenácia Hlbinné porušenie epidermy vznikla pre festival Divadelná Nitra 2006 a mala svoju premiéru 1. decembra 2006 v rámci prvého ročníka Nu Dance Fest. Fornayová sa vo vtipnom a provokujúcom tanečno-divadelnom sóle postavila voči nezmyselnému vonkajšiemu tlaku, voči zovšeobecňujúcej optimalizácii životosprávy a výkonnosti a nanucovaným normatívom ideálnej šablóny výzoru a fungovania nášho tela. Autorka text postavila na populárnych motivačných odporúčaniach a reklamných a marketingových tézach o trendoch vnímania vlastného tela, týkajúcich sa najmä pojmu ženskej krásy. Hyperbolizovala ich zakomponovaním do banálneho monológu ženy, ktorá v komentároch o svojej príkladnej starostlivosti o zovňajšok odhaľuje pred divákmi absurdnosť vnímania tela ako ikony na jednej strane a ako úplnej ignorancie fyzickej reality tela na strane druhej. Fornayová ironizovala spôsob uvažovania výhradne o cudzích telách – o vzoroch a novovytvorených meradlách, akoby vnímanie vlastného tela úplne absentovalo.
Úvodný tanečný obraz inscenácie Hlbinné porušenie epidermy patril nahej postave tlmene osvietenej v kontre reflektora, ktorej pohyb obsiahol celé javisko. Divákovi ponúkol neštylizovanú krásu ľudského tela, eleganciu a dynamiku pohybu, tajomstvo intimity. Obnažená postava v závere obrazu mizne v tme, aby sa vzápätí vrátila na scénu, tentoraz ako žena oduševnene vysvetľujúca a obhajujúca banálny názor, prečo práve ona nepotrebuje sťahovacie nohavičky. V tejto druhej – činohernej časti inscenácie vyťahuje postava afektovanej ženy z kozmetického kufríka postupne krémik za krémikom v snahe zakonzervovať svoju mladosť, skrášliť sa do ideálnej podoby, pričom do seba hádže vitamín za stopovým prvkom, riadiac sa radami na vyladenie svojej výkonnosti, odolnosti, hmotnosti a psychickej rovnováhy. Hudobný skladateľ Peter Machajdík zvolil citlivo nastavenú zvukovú kompozíciu, ktorá pulzuje biologickým rytmom a dynamizuje sa v minimalistických melodických rastroch.
Autori svetelného dizajnu Slavomír Šmálik a Peter Groll vytvorili pre pohybovú aj textovú časť podpornú atmosféru. Tanec nahého tela ponorili do teplých hĺbok tieňov a priesvitov, a text do odhaľujúceho studeného svetla reflektorov. Tematické a obsahové kontrasty sa v tme prelínali, vytvárali obsahovú súvislosť medzi videným a počutým.
Text inscenácie Hlbinné porušenie epidermy bol publikovaný v časopise kød a v preklade v slovinskom časopise Apokalypsa. Pod režijným vedením Jána Šimka mala v roku 2012 v Slovenskom rozhlase premiéru rozhlasová adaptácia inscenácie. Partnera v dialógu vytvoril Fornayovej v tejto verzii Ľubomír Bukový.
Fornayová vo svojej tvorbe často otvára tému postavenia umenia a umelca v spoločnosti. Zrovnoprávneniu kultúry, jej významu pre nastolenie pozitívnej kvality života sa venuje priam z antropologického aspektu. V performancii Opernball sa práve tieto témy stali základnou východiskovou bázou konceptu diela (premiéra 12. februára 2016).
Fornayová v Opernballe vytvorila metaforu uzavretého systému zdanlivo funkčnej spoločnosti, ktorá vyznáva istú zvláštnu hierarchiu a zdeformované hodnoty. Otvorene vo svojej inscenácii kritizuje všeobecné uplatňovanie neoliberálneho prístupu. Jeho devastačný dosah na kultúru a umeleckú tvorbu, ktorý núti umelcov sa rozhodovať či tvoriť mimo systému, alebo naopak v systéme, ktorý daná spoločnosť ponúka. Strach z vyčlenenia sa mimo systému trvalej a systematickej podpory sa stáva existenčnou otázkou. Tvorba sa tak dostáva do rozporu so zabezpečením základných životných potrieb. Režisérka v konečnom dôsledku hľadá zmysel tvorby v dnešnej sociálno-ekonomickej situácii. Fornayová v inscenácii kladie otázku, či táto spoločnosť potrebuje umenie alebo umením označuje len zábavu. Spochybňuje „kultúrne“ elitárstvo, vytvorené na snobských obchodných konštruktoch. Taneční interpreti (Péter Cseri, Soňa Ferienčíková, Petra Fornayová, Monika Haasová) sú na javisku konfrontovaní s bezduchým manierizmom a uplatňovaným kritériom krásy na takzvaných veľkolepých podujatiach. Peter Šulej dramaturgiu tejto inscenácie dôvtipne nastavil na striedaní tanečných, hereckých, hudobných výstupov a videoprojekcie (Adam Hanuljak a Jakub Pišek), na plynulom stupňovaní kontrastu absurdity formálneho diletantizmu a autentickej tvorby. Fornayová v inscenácii využila texty zo zbierok súčasných slovenských autorov Michala Habaja (Caput Mortuum), Petra Macsovszkého (Santa Panica) a Petra Šuleja (Nódy). Martin Burlas skomponoval pre inscenáciu parodickú skladbu Sweet paradise, v ktorej malomeštiacku, uspokojujúco banálnu pohodu textu vo zvukoch deformuje, pohráva sa s ňou do maximálnych hraníc nonsensu. Richard Imrich inscenáciu zavŕšil svojím expresívnym gitarovým sólom. Obraz, slovo, zvuk a pohyb podporne kooperujú na výpovedi Opernaballu.
Autorská inscenácia Petry Fornayovej Manifest možností mala premiéru v deň 30. výročia Nežnej revolúcie, teda 17. novembra 2019 v A4 – Priestore pre súčasné umenie v rámci festivalu Vlna naživo 2019.
Inscenácia je manifestom silných osobných príbehov aj „drobných“ tragických udalostí, ktoré sú svojou absurdnosťou symptomatickými pre obdobie po roku 1989 na Slovensku.
Vybudovaniu gradácie pomohla aj dramaturgia Petra Šuleja. Sústredené udržanie logickej linky asociačne a kontextovo bohato vrstvenej témy bolo možné aj vďaka koherentnému pohybu, prítomnému v jednotlivých elementoch inscenácie. Či už išlo o cyklickú hudobnú štruktúru, vytrvalostný atletický beh, fragmentárny tanečný pohyb, autenticky vypovedaný príbeh, súvislý tok videoprojekcie dobových textov, fotografií, záznamov a sumárov udalostí, alebo zvuk dopadajúcich a kotúľajúcich sa guličiek.
Generačne pestré obsadenie, kde tri ženy v dôstojnom veku (Soňa Macejáková, Jana Machútová, Libuša Puškárová) a tri predstaviteľky mladej generácie (Silvia Sviteková, Anna Čonková, Soňa Kúdeľová), vytvárali medzičasové premostenie svojich výpovedí. V inscenácii Manifest možností sa mení optika vnímania inscenačného textu od filozoficko- sociálnych a ekonomických úvah cez reálne životné príbehy, neuveriteľné absurditou dobového kontextu, až po nadsádzku použitých citácií. Časti, v ktorých sa mechanický, fragmentárny pohyb tanečníc metamorfoval do kompaktných sólových výstupov, režisérka veľmi prezieravo vyčlenila z kontextu umeleckého dokumentu.
Presné pomenovanie a klasifikovanie faktov, predpokladov a prianí dodávalo divadelný náboj každodennej skutočnosti, upozornilo na rafinovanosť demagógie a konšpirácie. V atmosfére spomienkového optimizmu a idealizmu demaskovala Fornayová rafinované formy rastúceho tlaku obmedzení, založených na nemorálnych mocenských ambíciách, a ich devastačný zásah do životov obyčajných ľudí. Obyčajných v zmysle zaradenia do spoločenského systému a výnimočných svojím talentom a ľudskými kvalitami.
Autentickosť umeleckej výpovede, komplexnosť spracovania tém a ich angažované zasadenie do súčasnej sociálno-spoločenskej reality sú vo všeobecnosti typické pre umeleckú tvorbu Petry Fornayovej. Láskavý nadhľad a svieži humor spoluvytvárajú v jej intelektuálnych analytických postrehoch fascinujúce a prekvapivé konotácie. Intermediálne vnímanie divadelného priestoru vo svojom progresívnom tvorivom náhľade Fornayová precízne vylaďuje s ohľadom na spracovávané témy. Forma je pre ňu rovnako dôležitá ako obsah a akcia a počas deja ich vzájomne konfrontuje. Významotvorné tangenty v jej tvorbe vytvárajú dramatickosť zápletky.
- 1998 – kontinuálne vytváranie konceptov rôznych site-specific projektov, diela fyzického divadla, improvizované predstavenia mimo repertoárového zaradenia
- 1999 – Magnólie, Asociácia súčasného tanca, réžia: Petra Fornayová. Premiéra: Divadlo Aréna, Bratislava
- 2000 – Polmesačný medveď, Asociácia súčasného tanca, koncept, réžia a choreografia: Petra Fornayová. Premiéra: Divadlo Aréna, Bratislava
- 2000 – Spomienky na synagógu, Asociácia súčasného tanca, koncept, réžia a choreografia: Petra Fornayová. Premiéra: Synagóga, Liptovský Mikuláš
- 2000 – 120 M3, Asociácia súčasného tanca, choreografia a koncept: Anna Caunerová, Petra Fornayová, Daniel Raček. Premiéra: Divadlo Aréna, Bratislava
- 2000 – Joseph Haydn, Stvorenie sveta, Stift Melk, réžia: Marianna Čunderlíková, koncept: Petra Fornayová. Premiéra: Kláštor Stift Melk, Rakúsko
- 2001 – In a Minor Key, Asociácia súčasného tanca, choreografia: Petra Fornayová, Peter Groll. Premiéra: Divadlo Aréna (v rámci projektu Tanec v Aréne), Bratislava
- 2002 – Vyberač, Divadlo Andreja Bagara, réžia: Svetozár Sprušanský, choreografia: Petra Fornayová. Premiéra: Divadlo Andreja Bagara, Nitra
- 2002 – Príbehy obyčajného šialenstva, Divadlo Andreja Bagara, réžia: Svetozár Sprušanský, pohybová spolupráca: Petra Fornayová. Premiéra: Divadlo Andreja Bagara, Nitra
- 2002 – Renesančná oslava, MA Project, réžia: Marianna Čunderlíková, koncept: Petra Foranyová. Premiéra: Schallaburg, Rakúsko
- 2003 – Veci, ktoré poznáme, Asociácia súčasného tanca, koncept a choreografia: PetraFornayová. Premiéra: Theatrium, Heineken Tower Stage, Bratislava
- 2003 – Kirin, Asociácia súčasného tanca, réžia a choreografia: Petra Fornayová, koncept Peter Machajdík. Premiéra: Heineken Tower Stage, Bratislava
- 2003 – Stretnutie po dlhom čase na 13:55, réžia: Petra Fornayová, choreografia: Petra Fornayová, Daniel Raček a Monika Čertezni. Premiéra: Theatrium, Heineken Tower Stage, Bratislava
- 2003 – Line, Centreville Dance Academy (CDA), koncept: Petra Fornayová. Premiéra: Summer Dance School of CDA, Centreville, USA
- 2006 – Hlbinné porušenie epidermy, Asociácia súčasného tanca, Divadelná Nitra, libreto, réžia a choreografia: Petra Fornayová. Premiéra: A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
- 2007 – Healing Heating, Asociácia súčasného tanca, autori: Petra Fornayová, Boris Lenko, Peter Machajdík. Premiéra: A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
- 2008 – StageCross_Networking Local, Asociácia súčasného tanca, koncept: Petra Fornayová, autori: Petra Fornayová, Lucia Kašiarová, Zdenka Brungot Sviteková, Ján Gonščák. Premiéra: site specific project, Bratislava
- 2008 – Anjel 2, Asociácia súčasného tanca, koncept, réžia a choreografia: Petra Fornayová. Premiéra: A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
- 2009 – Kto je Annik?, Asociácia súčasného tanca, nanohach.cz, réžia a choreografia: Petra Fornayová, Premiéra: Divadlo Ponec, Praha
- 2009 – Marta Fertacz: Trashstory, Asociácia súčasného tanca, réžia: Petra Fornayová. Premiéra: A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
- 2010 – Jana Bodnárová: Dievča z morského dna, Asociácia súčasného tanca, réžia: Petra Fornayová. Premiéra: Štúdio 12, Bratislava
- 2010 – DiamonDance, Asociácia súčasného tanca, koncept, réžia: Petra Fornayová, (choreografia podľa grafickej partitúry Milana Adamčiaka). Premiéra: A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
- 2012 – Všetko, čo mám rada, Asociácia súčasného tanca, réžia, koncept a choreografia: Petra Fornayová. Premiéra: Záhrada – Centrum nezávislej kultúry, Banská Bystrica
- 2014 – Objekty výskumu, Asociácia súčasného tanca, réžia a choreografia: Petra Fornayová. Premiéra: A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
- 2015 – Strategien gegen Choreographieren, Asociácia súčasného tanca, koncept a réžia: Petra Fornayová (site-specific v rámci kurátorského projektu Petra Šuleja Vitríny). Premiéra: Bratislava
- 2015 – Dance_Music with Changing Parts, Asociácia súčasného tanca, Cluster ensemble, choreografia: Petra Fornayová. Premiéra: A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
- 2016 – Opernball, Asociácia súčasného tanca, réžia, koncept a choreografia: Petra Fornayová. Premiéra: A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
- 2016 – Get off_Get On – site specific, Nástupište 1-12, réžia, koncept a choreografia: Petra Fornayová, Premiéra: Nástupište 1-12, Topoľčany
- 2017 – Hra na budúcnosť, Asociácia súčasného tanca, réžia a choreografia: Petra Fornayová. Premiéra: A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
- 2017 – Six Pianos – Cluster ensemble, réžia a choreografia: Petra Fornayová. Premiéra: Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu, Bratislava
- 2017 – Rafael Spregelburd: Extravagancia, Asociácia súčasného tanca, réžia a choreografia: Petra Fornayová. Premiéra: A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
- 2018 – Koniec Koniec, Asociácia súčasného tanca, réžia a choreografia: Petra Fornayová. Premiéra: A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
- 2019 – Bakchantky, Slovenské národné divadlo, réžia: Rastislav Ballek, pohybová spolupráca: Petra Fornayová. Premiéra: Slovenské národné divadlo, Bratislava
- 2019 – Keep This Letter, Centrum choreografického rozvoje SE.S.TA, site-specific project, koncept a réžia: Petra Fornayová. Premiéra: Pražské Quadriennale 2019
- 2019 – Patterns, Cluster Ensemble, koncept a réžia: Petra Fornayová, Fero Király, Ivan Šiller, choreografia: Petra Fornayová. Premiéra: festival Opera Nova, Nová scéna Národného divadla Praha
- 2019 – Manifest možností, Asociácia súčasného tanca, réžia a choreografia: Petra Fornayová. Premiéra: A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
- 2020 – Ivan Vyrypajev, Bytie 2, Príchod Godota o. z., réžia: Petra Fornayvá. Premiéra: Štúdio 12, Bratislava
- 2020 – E-CHO, online choreografický projekt, Asociácia súčasného tanca, koncept: Petra Fornayová. Premiéra: A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
- 2020 – Zelená je tráva, Asociácia Divadelná Nitra, CEP BeSpectACTive! Project, koncept a réžia: Petra Fornayová. Premiéra: Kultúrny dom Párovské Háje