József Czajlik
Profil
József Czajlik po absolvovaní Strednej priemyselnej školy v Košiciach (1993) pôsobil ako herec v Divadle Thália v Košiciach (1994, 1995 – 1997) a v Jókaiho divadle v Komárne (1994 – 1995). Za herecké výkony získal niekoľko divadelných cien. V roku 1997 začal študovať odbor divadelná réžia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, v ročníku režiséra Juraja Nvotu. Absolvoval v roku 2002 inscenáciou hry Pabla Nerudu Sláva a smrť Joaquína Murietu. Mimoriadne úspešnou bola jeho réžia inscenácie Ostrovského hry Nevesta bez vena (VŠMU, 2000), ktorá získala viacero ocenení na zahraničných festivaloch (UNIVERSITAS v Pécsi, ZLOMVAZ v Prahe a International Theatre School Festival v Amsterdame). Po absolutóriu spolupracoval s viacerými divadlami na Slovensku (Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Jókaiho divadlo v Komárne, Divadlo Thália v Košiciach, Štátne divadlo v Košiciach), v Maďarsku (Divadlo Bárka v Budapešti, Divadlo Stúdió K v Budapešti, Jókaiho divadlo v Békéscsabe), v Poľsku i Srbsku. V rokoch 2002 – 2006 pôsobil v divadle Bárka v Budapešti ako interný režisér. Spolu s hercom Tamásom Gálom a dramaturgom Petrom Pavlacom založil v roku 2007 umelecký ateliér EPOPTEIA, v ktorom pripravujú nezávislé divadelné produkcie a workshopy. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Divadla Thália v Košiciach, kde sa usiluje nájsť nový model komunikácie s maďarským i slovenským divákom.
Ako konštantnú devízu režiséra Józsefa Czajlika možno uviesť jeho bilingvizmus, ktorý mu umožňuje umelecky pôsobiť na slovenskej i maďarskej divadelnej scéne. Už od školských čias sa rovnakým dielom venoval tvorbe v dvoch jazykových prostrediach, no nevyhýbal sa ani medzinárodným projektom. V jeho režijnej spisbe nachádzame širokú škálu klasických i súčasných dramatikov, ku ktorým pristupuje modernou optikou, s vysokou mierou angažovanosti a osobnej zodpovednosti za výsledný tvar. Navyše, často programovo otvára sociálne a etnické témy týkajúce sa koexistencie národnostných menšín. V inscenáciách kladie provokatívne otázky členom menšiny i väčšiny, aby kriticky reflektoval reálne slovensko-maďarské vzťahy.
V klasických dramatických textoch hľadá Czajlik najmä aktuálnosť, živú naliehavú tému a akcentuje divadelnosť a senzualitu. Viaceré jeho inscenácie možno označiť ako divadelné poémy naplnené zaujímavými surrealistickými i expresionistickými obrazmi. Často na úkor samotného deja posilní lyrickú zložku textu, aby vykreslil nálady, dojmy a pocity postáv. Charakteristickým znakom jeho tvorby je intenzívna práca s hercom ako základným komponentom inscenácie. Jeho cieľom je prostredníctvom hereckého výrazu obohatiť postavy o prekvapivé, neočakávané detaily, ktoré precízne buduje na autorom predpísaných situáciách. Hercov vedie jemne, ohľaduplne, v intenciách introspekcie, s vopred premyslenou scénickou obraznosťou. K excelentnej prezentácii moderného herectva pridáva režisér jasnú kompozičnú štruktúru a divácky prijateľný temporytmus. A hoci Czajlikove inscenácie často oplývajú vyhranenou interpretáciou a výraznou javiskovou štylizáciou reality, v žiadnom prípade nemajú povahu režisérskej exhibície či experimentu, naopak, rešpektujú ideové východiská dramatickej predlohy a akcentujú nosné témy hry.
V scénografii Czajlik inklinuje k jednoduchosti, variabilnosti a najmä funkčnosti. Často využíva atypické scénické riešenia, atribútom ktorých sú napríklad zvýraznená perspektíva jediného interiéru, neproporčné kusy mobiliára či dominantný scénografický element, akoby sa usiloval hyperbolizovať niektoré výtvarné artefakty. Jednotlivé scénické prvky dokáže svetlom a umiestnením variovať do prekvapujúcich významov. Vždy však ide o výsostne funkčnú scénografiu rešpektujúcu herecké konanie a dramatický text. Inscenácie režiséra Czajlika možno označiť ako ambiciózne projekty vyzývajúce k produktívnemu dialógu nielen samotných tvorcov, ale aj divákov. Režisér József Czajlik považuje totiž divadlo za miesto, ktoré človeka učí rozhodovať sa, myslieť a cítiť a tomuto poznaniu podriaďuje svoju umeleckú tvorbu.
- 2000 / Vysoká škola múzických umení v Bratislave / Alexander Nikolajevič Ostrovskij: Nevesta bez vena
- 2001 / Jókaiho divadlo v Komárne / Peter Shaffer: Amadeus
- 2002 / Vysoká škola múzických umení v Bratislave / Pablo Neruda: Sláva a smrť Joaquína Murietu
- 2002 / Divadlo Andreja Bagara v Nitre / Michail Jurievič Lermontov: Maškaráda
- 2003 / Divadlo Bárka, Budapešť, Maďarsko / Tadeusz Słobodzianek: Ilja próféta (Prorok Ilja)
- 2004 / Divadlo Bárka, Budapešť, Maďarsko / Witold Gombrowicz: Operett (Operetka)
- 2005 / Divadlo Bárka, Budapešť, Maďarsko / Sibylle Berg: Helge élete (Helgin život)
- 2005 / Jókaiho divadlo v Komárne / Nikolaj Koľada: Rozprávka o mŕtvej cárovnej
- 2005 / Divadlo Bárka, Budapešť, Maďarsko / Friedrich Dürrenmatt: Vak (Slepota)
- 2006 / Teatr im. Bogusławskiego, Kalisz, Poľsko / Matei Visniec: Historia komunizmu opowiedziana chorym umysłovo (Dejiny komunizmu rozprávané duševne chorým)
- 2006 / Novosadsko pozorište – Újvidéki Színház, Nový Sad, Srbsko / Federico García Lorca: Vérnász (Krvavá svadba)
- 2006 / Divadlo Stúdió K, Budapešť, Maďarsko / Sƚawomir Mrożek: 3 éj (3 noci)
- 2007 / Divadlo Stúdió K, Budapešť, Maďarsko / Kata Gyarmati: Orrocskák (Nos)
- 2008 / Divadlo ASTORKA Korzo ´90, Bratislava / Jevgenij Griškovec: Zima
- 2009 / Jókaiho divadlo v Komárne / Sofoklés: Antigona
- 2009 / Ateliér EPOPTEIA / kolektív autorov: Orál Morál - Jelenetek egy színészházasságból ( Orál Morál – Scény z hereckého manželstva)
- 2010 / Štátne divadlo Košice / Witold Gombrowitz: Ivona, princezná burgundská
- 2010 / Jókaiho divadlo v Békéscsabe, Maďarsko / Ivan Holub: Jávor vitéz (Javor Zlobijca)
- 2010 / Slovenské národné divadlo, Bratislava / Anton Pavlovič Čechov: Ivanov
- 2011 / Slovenské komorné divadlo Martin / Tracy Letts: August na konci Ameriky
- 2012 / Divadlo Thália, Košice / Bengt Ahlfors: Divadelná komédia
- 2012 / Divadlo Thália, Košice / Miklós Forgács: Košice, mesto lásky
- 2013 / Divadlo Thália, Košice / Peter Weiss: Marat/Sade
- 2013 / Štátne divadlo Košice / Alois a Vilém Mrštíkovci: Mariša
- 2013 / Divadlo Thália, Košice / Peter Kárpáti: Jedermann
- 2013 / Divadlo Thália, Košice / Miklós Forgács: Hocikto (TIE-projekt na motívy P. Kárpáti: Jedermann)
- 2015 / Divadlo Thália, Košice / István Kerékgyártó: Spiatočka
- 2015 / Narodno Pozoriste Subotica, Srbsko / Dezső Kosztolányi: Anna Édes
- 2016 / Divadlo Thália, Košice / Moliére: Mizantrop
- 2016 / Jókaiho divadlo v Komárne / Csaba Székely: Ako slepci v bani
- 2017 / Štátne divadlo Košice / Zoltán Egressy: Nehoda
- 2017 / Narodno Pozoriste Subotica, Srbsko / György Spiró: Prah (Prach)
- 2017 / Divadlo Thália, Košice / János Lackfi: Akí sú Maďari?
- 2018 / Slovenské národné divadlo, Bratislava / István Tasnádi: Vysoká škola diváckeho umenia
- 2019 / Divadlo Thália/Thália Színház, Košice / Ferdinand von Schirach: Teror
- 2019 / Bábkové divadlo v Košiciach / Sławomir Mrożek: Tri noci
- 2016 / za herecký výkon v inscenácii Anna Édes získala Hermina G. Edérlyi cenu festivalu Sterijino pozorje (Srbsko)
- 2017 / za herecké výkony v inscenácií Ako slepci v bani získali herci Tibor Fabó, Gejza Benkő a Emese Vasvári ocenenie Festivalu maďarských divadiel v Kisvárde (Maďarsko)