Preskočiť na obsahEN
EN

Ľudmila Várossová
Profil

Po štúdiách na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1971 – 1975), odbor aranžérstvo a výstavníctvo u maliara Rudolfa Filu, študovala v rokoch 1975 až 1977 bábkarskú scénografiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe u prof. Václava Kábrta. V rozpätí rokov 1977 až 1980 študovala scénickú a kostýmovú tvorbu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u prof. Ladislava Vychodila. Ako kostýmová výtvarníčka v slobodnom povolaní pôsobila v divadle, v televízii aj vo filme. Rokom 1986 sa začala jej dlhoročná spolupráca s režisérom Jozefom Bednárikom, ktorá trvala vyše dvadsať rokov. Počas tohto obdobia bola jeho dvornou kostýmovou výtvarníčkou.

Začiatky jej profesionálnej kariéry sú však späté s televíziou, kde začiatkom 80. a neskôr aj v 90. rokoch vytvárala kostýmy do projektov ako chvíľky poézie, dramatizované pásma, detské projekty, rozprávky, seriály, postupne väčšie inscenácie a filmy. Je autorkou kostýmov vo filmoch Pavilón šeliem (1982, réžia: D. Rapoš), Fontána pre Zuzanu (1985, réžia: D. Rapoš), Rabaka (1989, réžia: D. Rapoš) a mnohých iných.

Ako kostýmová výtvarníčka spolupracovala Ľudmila Várossová s viacerými divadlami na Slovensku. V Divadle Andreja Bagara v Nitre začínala s režisérom Martinom Kákošom, ktorému navrhla kostýmy do viacerých titulov, ako napríklad Nahý kráľ (1985) alebo Jeppe z Vršku (1997). S režisérom Jozefom Bednárikom sa začala ich prvá spolupráca v tomto divadle inscenáciou Proso (1896), neskôr pokračovala titulmi Grék Zorba (2001) alebo Kabaret (2004) a i.

Meno kostýmovej výtvarníčky Ľudmily Várossovej je neodmysliteľne spojené s najznámejšími muzikálmi realizovanými v Divadle Nová scéna v Bratislave. Pre toto divadlo navrhla kostýmy do viac ako tridsiatich inscenácií. S Jozefom Bednárikom spolupracovala na inscenáciách Evanjelium o Márii (1992), Jozef a jeho zázračný farebný plášť (1994), Fidlikant na streche. Kostýmy navrhla aj pre inscenácie Martina Kákoša (František z Asisi, 2009; Mata Hari, 2013; Madame Pompadour, 2016), Jána Ďurovčíka (Na skle maľované, 2013; Neberte nám princeznú, 2006) a mnohých iných. Najväčšie množstvo kostýmových realizácií však vytvorila pre výpravné operné tituly v Slovenskom národnom divadle, najmä s režisérmi Jozefom Bednárikom (Majster a Margaréta, 1989; Hoffmanove poviedky, 1992; Don Quijotte, 1995; Don Carlos, 1997), Pavlom Smolíkom (Madame Butterfly, 1990; Falstaff, 1999), ale aj s Jurajom Jakubiskom (Krútňava, 1999; Svätopluk, 2008) alebo s choreografom Liborom Vaculíkom, ktorému navrhla kostýmy do baletov Romeo a Júlia (1990) alebo Snehulienka a sedem pretekárov (1991).

V rámci významných spoluprác s divadlami nemožno vynechať ani jej kostýmovú tvorbu pre Štátnu operu Banská Bystrica s režisérmi Pavlom Smolíkom, Danou Dinkovou alebo Petrom Oravcom a kostýmy navrhnuté pre viaceré balety Národného divadla Košice s choreografom Ondrejom Šothom.

Kostýmové realizácie Ľudmily Várossovej sú početné aj v českých divadlách. V 90. rokoch spolupracovala najmä s režisérom Jozefom Bednárikom v Národnom divadle v Prahe alebo v Divadle Ta Fantastika v Prahe. Po roku 2000 spolupracovala s viacerými režisérmi a choreografmi v pražských divadlách Kalich či Divadlo pod Palmovkou, v Národnom divadle Brno, v Národnom divadle moravskoslezskom v Ostrave a inde. Za svoju tvorbu získala viacero ocenení, napríklad Výročnú cenu STV za televízny film Germinie (1997), Cenu ministra kultúry za rok 2017 za výnimočný osobitý vklad do rozvoja kostýmové výtvarníctva na Slovensku a v zahraničí. Bola nominovaná v ankete DOSKY za najlepší kostým sezóny k inscenáciám Popoluška alebo Triumf cnosti (2003, SND), Kabaret (2004, DAB), Turandot (2006, SND), Kominárik (2011, SND) či Únos zo serailu (2017, SND).