Zuna Kozánková
Profil
Zuna Vesan Kozánková (rod. Bacová, 1973, Žilina) vyštudovala Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej a Vysokú školu múzických umení v Bratislave v odbore pedagogika moderného tanca. Absolvovala niekoľko stáží v Európe a v Ázii. Okrem tanca vyštudovala školu Shiatsu KI a odbor akupunktúry na Univerzite Guang Ming Beijing v Prahe. V roku 1995 absolvovala študijný pobyt vo Francúzsku v choreografických centrách Diverrés/Montet v Rénnes Claude Brumachon v Nantes a CNDC – Vysoká škola súčasného tanca v Angers. V rámci európskeho štipendijného programu pre súčasný tanec DABCE WEB Viedeň v Rakúsku v rokoch 1997 a 1998 absolvovala stáže s významnými svetovými pedagógmi a choreografmi: Frey Faust (USA), Hope Martin (USA), José Navas (Kanada), Andrew de L. Harwood (Kanada), David Zambrano (USA), Mia Lawrence (USA), Alarmél Valli (India), Mamadou M´Baye (Senegal)... Počas umeleckej rezidencie v Dance Centre, School of Performing Arts – Bangkok v Thajsku v roku 2000 sa venovala štúdiu techník aikido, joga a thajský klasický tanec. V kaštieli v Mojmírovciach si doplnila vzdelanie štúdiom svetelného dizajnu, ktoré organizovala Asociácia súčasného tanca spolu s Moving Academie for Performing Arts (MAPA) z Holandska.
Už počas štúdia na Tanečnom konzervatóriu intenzívne spolupracovala so Zuzanou Ďuricovou Hájkovou, po jej absolvovaní v jej Skupine súčasného tanca a neskôr v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Tu pôsobila nielen ako tanečnica, ale aj ako tanečná pedagogička a asistentka choreografky. V roku 1996 založila spolu s Milanom Kozánkom Tanečnú spoločnosť Artyci.
Okrem choreografickej činnosti pre Tanečnú spoločnosť Artyci, ale aj iné súbory je Zuna vyhľadávanou pedagogičkou tanca a jeho alternatívnych podôb, a lektorkou, pôsobiacou v Bratislave, Banskej Bystrici, Prahe, Salzburgu, Viedni, Leeds, Freiburgu, Vroclave, Poznani, Bangkoku, Pekingu a Hongkongu. Počas 30 rokov pôsobenia v pedagogickej sfére Kozánková vyvinula jedinečný štýl práce s ľudským telom, vychádzajúci z dôkladných znalostí anatómie ľudského tela a tokov energie v ňom, doplnených o techniky súčasného tanca, body awarness a kontaktnú improvizáciu. Praktické tanečné poznatky prepája v tvorivej a pedagogickej práci s univerzálnymi princípmi taoizmu, aj vďaka svojmu štúdiu čínskej medicíny a čchi-kungu, do metodického systému rozvíjajúceho pohybovú inteligenciu. Ako pedagogička pôsobila napríklad v tanečnej škole SEAD v rakúskom Salzburgu, v Northern School of Contemporary Dance v britskom Leadse a na škole Bewegungs-art Freiburg v Nemecku. Spolu so svojím manželom Milanom Kozánkom je zakladateľkou Centra Pangea Meetingpoint v Orlických horách a tiež pedagogičkou letných tanečných workshopov Tanec na horách, ktoré sa každoročne konajú od roku 2000. Tanec na horách vybudoval tradíciu vzdelávania tanečníkov a postupne sa stal aj vyhľadávanou medzinárodnou letnou tanečnou školou, ktorej sa počas viac ako dvadsaťročného fungovania zúčastnilo viac ako 500 účastníkov nielen zo Slovenska a Česka, ale tiež študenti takmer všetkých európskych krajín, z Izraela, Indie, Japonska, USA, Kanady a Číny.
Zuna Kozánková je autorkou dvoch dlhodobých výskumných projektov Medicína v tanci a Dancing Qigong, zameraných na prepájanie filozofie taoizmu a čínskej medicíny so životom aktívnych umelcov, najmä v rámci podpory ich zdravia a rozvíjania performatívneho aspektu ich prezentácie. Dancing Qigong pomáha pri skvalitňovaní tanečnej techniky, v prehlbovaní interpretačnej skúsenosti v role performerov a zároveň pri upevňovaní poznania v oblasti zdravého používania svojho tela, a teda pre zabezpečenie dlhšej umeleckej kariéry.
Svoje aktivity Zuna Vesan Kozánková rozširuje aj o tanečnú publicistiku. Recenzie tanečných inscenácií, články a eseje o tanci, rozhovory s významnými tanečnými osobnosťami a príspevky o zdraví a čchi-kungu pravidelne publikuje v domácich a aj zahraničných tanečných a divadelných časopisoch, profesionálnych tanečných webových portáloch, ako aj v časopisoch o alternatívnej medicíne.
V roku 2018 jej vyšla prvá kniha TAO – cesta ku zdraviu, ktorá sa dočkala ďalších troch dotlačí, v roku 2020 vyšla jej druhá kniha MERIDIÁNY – dráhy života a v roku 2021 tretia kniha CVIČENIE AKO LIEK.
Zuna Vesan Kozánková už vo svojej počiatočnej tvorbe venovala veľkú pozornosť telu, jeho anatomickým možnostiam. Podarilo sa jej vytvoriť originálny a komplexný pohybový jazyk, scénicky mimoriadne atraktívny aj vďaka jej vlastnej fyzickej disponovanosti. Kozánkovej intelekt a duchovná meditácia nachádza aj v tvorbe radostný pendant s fyzickým prejavom, vo vnútorne iniciovanom geste, rovnako ako aj v nespútanej fyzickej akcii.
V inscenácii Mýtus hľadali tvorcovia inšpiráciu v mýtických predstavách starých Slovanov. Konfrontovali hodnoty minulého a súčasného sveta, snažili sa o oživenie takmer zabudnutých koreňov našej minulosti.
V multimediálnom projekte Tvrdé pristátie narušila Kozánková hranice medzi javiskom a hľadiskom, zmenšujúc vzdialenosti medzi druhmi umenia. Stretli sa v ňom umelci rôznych žánrov z Bratislavy, Rakúska a Veľkej Británie – tanečníci Elke Mueller (A), Robert Tirpák, Zuna a Milan Kozánkovci / herečka Monika Haasová / výtvarníci Martin Moravčík, Iveta Haasová / fotograf Štefan Psotný / hudobníci Igor Szabó, Martin Zajko / D. J. John Suttill, Jorg Christian (UK, A).
V rokoch 2008 – 2016 spolu s Milanom Kozánkom zorganizovali improvizovaný konceptuálny projekt Couch corner. Išlo o platformu na stretávanie sa skúsených tanečných performerov z rôznych miest v improvizovanej obývačke na javisku. Výsledkom bolo spojenie rozhovorov na aktuálne témy s tanečnou improvizáciou, z ktorej vznikla akási dance – talk show na témy filozofické a aj úplne prozaické, dotýkajúce sa životného štýlu tanečníkov a ich rodín. Témy súviseli s tancom, so samotnými účinkujúcimi a s mestom, v ktorom sa tento formát odohrával, boli zdieľané v diskusnej časti a prelínali sa aj do tém tanečných improvizačných vstupov.
Koncept projektu Zuny Kozánkovej K sebe bol vytvorený v úzkej spolupráci s britským dídžejom Johnom Suttillom a slovenským výtvarníkom Martinom Moravčíkom. Výpoveď o hľadaní zmyslu života, o hľadaní cesty späť k základným a čistým hodnotám človeka otvoril v sólovom autorskom projekte choreografky tému prelínania a súvzťažností principiálnych schém vesmíru. Krehkosť ľudskej bytosti tu Kozánková konfrontuje s jeho pnutiami a perpetuom pohybu. V eskaláciách vzniku a zániku v makrokozme tvorkyňa nachádzala paralely s faustovským hľadaním zmyslu života. Vycizelovaný vizuál výtvarníka Martina Moravčíka bol vo svojom čase v tanečnej oblasti doslova ohurujúcim. Rovnako ako pomer, ktorý autorka zvolila medzi tancom a projekciou, a ktorý narušil zaužívané až príliš opatrné konvencie. Vyváženosť medzi tanečným a pohybovým médiom a vizuálnymi technológiami vytvorila magickú atmosféru a špecifickú prizmu sústredeného nazerania. Scenérie vzniku a zániku galaxií sa v choreografii metamorfovali do delikátneho pohybu interpretky v anatomicky extrémnych polohách. Multidimenziálne obrazy našli svoje zrkadlenie v drobnom intímnom geste tanečnice, subtílnosti dotyku a kombinácii akustického zvuku a elektronickej hudby Johna Suttilla.
Inscenácia Pre Gaiu, poňatá ako tanečno-hudobný koncert, využívala improvizáciu ako silu prítomného okamihu. Zo zdanlivej nevyspytateľnosti choreografka vytvorila prirodzenú zákonitosť. Pri príležitosti medzinárodného dňa Zeme Zuna Vesan Kozánková v spoločnom projekte s fenomenálnym hudobníkom a vynikajúcim improvizátorom Maokom poďakovali a vzdali hold našej planéte. Projekcia fotografií Borisa Verseghyho a Zuny Vesan Kozánkovej so zábermi na krajinu, more a oblohu spolu s poetickými detailmi rastlín a zvierat ozrejmovali súvislosti postoja autorky k ekologickej a duchovnej téme. Subtílne prepojenia mikro a makrokozmu a ich vzájomná interakcia sú v choreografii rozpohybované v archetypálnych symboloch.
Interpretka si v uvoľnených polohách v ľahu vychutnávala stabilitu horizontály a odhaľovala krásu zemskej príťažlivosti. Plochu scény vnímala ako základňu pre expanziu do multidimenziálneho vzdušného priestoru. Tanečnica zapája všetky zmysly pri explorácii zeme, ovoniavala ju, nasávala jej pach a vlhkosť, absorbovala teplo, hnietla hlinu a maznala sa s ňou. Objímala ju a chúlila na k nej – spomalené pohyby sa tak stávali intímnym rituálom, ďakovnou modlitbou. Interpretka je so zemou stotožnená, splynutá, zadefinovaná v nej a s ňou. Kruh hliny symbolizoval cyklus zrodenia, života a smrti. Tanečnica kruh skúmala, jemne sa ho dotýkala, vstupovala doň a splývala v jeho líniách v medzných polohách mimoriadne tanečne disponovaného tela interpretky. Lupene kvetov predstavovali krehkosť krásy, nehy a pominuteľnosti. Kvety mala tanečnica vo vlasoch, chránila ich na svojom tele, s pôžitkom ich rozsýpala po scéne. V závere zasadila do zeme krík, symbol nového zrodu, vlastnými slinami vlhčila životodarnú zem. Komunikácia medzi metafyzickým priestorom a konkrétnosťou fyzického prejavu tanečnice nachádzala ekvivalent v komunikácii hudobníka Maoka a tanečnice. Vzájomne zdieľali javiskový priestor, načúvali jeden druhého, ovplyvňovali sa a podporovali vo vyjadrení. Témy jednotlivých tanečných obrazov v rámci maximálne využitých možností svojho média umelci autonómne interpretovali. Dosiahli tak plasticitu výpovede a zároveň jednoznačnosť výpovede v hudobno-tanečnej synkretizácii zvolených výrazových prostriedkov.
Táto intímna komunikácia je podporená svetelným dizajnom Jána Čiefa. Svetlo upriamuje pozornosť diváka na detail, nasvietením javiskovej plochy odhaľuje šírku súvislostí a svojou farebnosťou mení atmosféru subtílnych tanečných obrazov.
Inscenácia sa vďaka svojej univerzálnosti stala v roku 2015 jedným z najúspešnejších predstavení na festivale Beijing International Dance Festival NEW v Číne (Peking, Xi´an).
Cyklickosť metamorfóz života a pripomenutie vyváženosti v prijímaní a odovzdávaní sa v Kozánkovej choreografii prejavuje aj zdanlivou jednoduchosťou režijného prístupu a priamočiarosťou dramaturgickej štruktúry.
V banskobystrickom Divadle Štúdio tanca mal v roku 2019 svoju premiéru trojdielny večer 3x20 Ženy v choreografii Martiny Hajdyla Lacovej, Lívie Méndez Balážovej a Zuny Vesan Kozánkovej. Inscenácia získala ocenenie DOSKY 2019 za mimoriadny počin v tanečnom divadle. Choreografia Zuny Vesan Kozánkovej s názvom Spaces nás posúva do akejsi budúcnosti, utopickej vízie spoločnosti. V nej sa všetci snažia o koexistenciu v rámci celku, ale zostávajú izolovaní na ostrovčekoch samoty. Melancholická až meditatívna nálada celej choreografie vyvoláva dojem pokoja a vyrovnanosti. Meditatívne statické tanečné obrazy sú doplnené zábermi závratnosti premien a procesov vo vesmíre. Biely priliehavý kostým umožňoval sledovať detaily tanečného pohybu, jemnú artikuláciu chrbtice, jej exponované polohy a tiež dojem tekutosti kĺbov končatín. Práve to sú kvality, ktoré charakterizujú interpretačnú jedinečnosť tanečného prejavu Kozánkovej. Projekcie Márie Júdovej s dynamickou optikou záberov kozmu a nesmiernosti jeho priestoru vzápätí vystriedal pohľad zhora na malú bodku, náš svet. Tvorkyňa tým relativizovala význam ľudských drám neúspechu, úpornosti a bezohľadnosti v snažení. Smerovaním pohybových sekvencií do kruhu, ako aj cyklickosťou obrazov choreografka zdôraznila ideu, že človek je súčasťou vyššieho systému, vesmíru, je jeho časticou. Choreografia vďaka ezoterickému charakteru prinášala existenciálne upokojenie, autorka sa vedome vyhýbala naratívu definície. V dramaturgickom koncepte Kozánková veľkorysou prácou s časovou proporčnosťou skúmala limity sústredenia diváka.
Umelkyňa vo svojich choreografiách pracuje veľmi citlivo s vizuálnou stránkou, premyslene a cielene využíva nové médiá na dosiahnutie prepojení vo vyjadrení abstraktnosti filozofického názoru a technicky náročného tanečného slovníka. Scénické spracovanie natívnych a ekologických tém aj vďaka takto nastavenej výtvarnej stránke vysoko rezonuje so súčasnosťou. K bazálnym otázkam koexistencie človeka s prírodou sa choreografka vyjadruje nanajvýš progresívnym spôsobom. Jej tvorbu charakterizuje akási pohybová ekológia, v ktorej sa dôsledne vyhýba manieristickému balastu a s dôverou využíva performatívnu silu autentického gesta.
- 1992 – Kruh, Skupina súčasného tanca Zuzany Hájkovej, choreografia: Zuzana Bacová. Premiéra: Komorné štúdio Slovenského rozhlasu, Bratislava
- 1995 – One Big Yes, HTF VŠMU, Tanco Teatro, choreografia: Zuzana Bacová. Premiéra: Dvorana HTF VŠMU, Bratislava
- 1996 – Krídla, Skupina moderného tanca Alfa, choreografia: Zuzana Bacová. Premiéra: Dom kultúry Dúbravka, Bratislava
- 1996 – S Tebou, Artyci, Ateliér pohybu Dvorana, choreografia: Zuzana Kozánková a Milan Kozánek. Premiéra: Dvorana HTF VŠMU, Bratislava
- 1996 – Mýtus, Artyci, Ateliér pohybu Dvorana, choreografia: Zuzana Kozánková. Premiéra: Dvorana HTF VŠMU, Bratislava
- 1997 – Iný svet , KTT VŠMU a VŠVU, Ateliér pohybu Dvorana, réžia a choreografia: Zuzana Kozánková. Premiéra: Dvorana HTF VŠMU, Bratislava
- 1998 – Tvrdé pristátie, Artyci, koncept a réžia: Zuzana Kozánková. Premiéra: Divadlo Aréna, Bratislava
- 1999 – K Sebe, Artyci, choreografia: Zuzana Kozánková. Premiéra: Divadlo Aréna, Bratislava
- 2000 – Nový rituál, Bratislava v pohybe, Artyci, koncept a réžia: Zuzana Kozánková a Milan Kozánek. Premiéra: site specific project, ulice Starého mesta Bratislava
- 2001 – One Yin for every Yang, Artyci, choreografia: Zuzana Kozánková. Premiéra: Divadlo Aréna, Bratislava
- 2004 – NUMEN@LUMEN.sk, Artyci, koncept: Zuzana Kozánková a Milan Kozánek. Premiéra: Divadlo Aréna, Bratislava
- 2004 – Sectio, Divadlo Štúdio tanca, choreografia: Zuzana Kozánková. Premiéra: Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica
- 2005 – Cocoon invisible, Artyci, choreografia: Zuna Kozánková. Premiéra: V klub, A4 -nultý priestor, Bratislava
- 2007 – Sui generis, Artyci, Divadlo Ponec, choreografia: Zuna Kozánková, Róbert Tirpák, Milan Kozánek. Premiéra: Divadlo Ponec, Praha
- 2008 – Twoism, Salzburg Experimental Academy of Dance, SEAD, choreografia: Zuna Kozánková. Premiéra: SEAD, Salzburg Experimental Academy of Dance (A)
- 2008 – Couch corner, Artyci, Nový priestor, koncept, réžia: Zuna Kozánková, Milan Kozánek. Premiéra: Nový priestor, Bratislava
- 2011 – Zen Kiss, Salzburg Experimental Academy of Dance, SEAD, choreografia: Zuna Kozánková. Premiéra: SEAD Salzburg Experimental Academy of Dance (A)
- 2012 – Shui, Artyci, The Grotowski Institut Wroclaw, choreografia: Zuna Vesan Kozánková. Premiéra: The Grotowski Institut Wroclaw, Poľsko
- 2013 – Pre Gaiu, Divadlo Štúdio tanca, choreografia: Zuna Vesan Kozánková. Premiéra: Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica
- 2015 – Satsang, Divadlo Štúdio tanca, choreografia: Zuna Vesan Kozánková. Premiéra: Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica
- 2016 – CH_6, Divadlo Štúdio tanca, choreografia: Zuna Vesan Kozánková. Premiéra: Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica
- 2019 – Spaces, Divadlo Štúdio tanca, choreografia: Zuna Vesan Kozánková. Premiéra: Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica