Šárka Ondrišová
Profil
Šárka Ondrišová (1971, České Budějovice) absolvovala Katedru tanečnej tvorby Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave v odbore choreografia a réžia. V roku 2012 na HTF VŠMU úspešne ukončila aj doktorandské štúdium, kde v súčasnosti pôsobí ako hlavný pedagóg pre štúdium choreografie a réžie. Počas svojej kariéry vytvorila vyše sedemdesiat choreografií pre divadlá a vlastné projekty. Spolupracovala a dodnes tvorí pre všetky bratislavské divadelné scény, desiatky choreografií pripravila pre muzikály, opery aj veľké televízne šou.
V minulosti ako tanečnica pôsobila napríklad v súboroch moderného tanca Auriga, vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave, na Novej scéne, v súbore LST Bautzen v Nemecku. V rokoch 1997 – 1999 bola umeleckou vedúcou a choreografkou profesionálnej tanečnej skupinu Kabaret.
V roku 2007 založila Divadlo a Tanečnú školu elledanse, ktoré do roku 2018 úspešne viedla ako umelecká riaditeľka a choreografka. Okrem Divadla Štúdio tanca v Banskej Bystrici tak vznikla ojedinelá stála scéna súčasného tanca na Slovensku, na ktorej sa prezentovali mnohé tanečné a divadelné zoskupenia. Divadlo v júni 2015 z finančných dôvodov prišlo o vlastný priestor a v roku 2018 došlo k pozastaveniu jeho činnosti. Tanečná škola elledanse pokračuje vo svojich aktivitách aj v súčasnosti. Ondrišová v divadle elledanse založila, umelecky aj pedagogicky viedla Company elledanse, ktorá prezentovala slovenský súčasný tanec a pôvodnú autorskú tvorbu nielen na Slovensku, ale má za sebou viac ako dvadsať úspešných zahraničných hosťovaní v divadlách a festivaloch po celej Európe. Napríklad v roku 2014 po prvý raz vôbec participoval slovenský súčasný tanec a divadlo s produkciami divadla elledanse na najväčšom európskom festivale a veľtrhu v Düsseldorfe a v roku 2015 na ázijskej platforme v Jokohame v Japonsku. Šárka Ondrišová niekoľko sezón úzko spolupracovala s Miroslavou Kovářovou na príprave a realizácii festivalu Bratislava v pohybe.
V rokoch 2009 – 2013 iniciovala a viedla vzdelávací projekt pre profesionálnych tanečníkov a študentov tanečných odborov Tanečné návraty.
Získala viacero ocenení, napríklad 2003 Cena Litfondu – muzikál Vlasy (2003), DOSKY za najlepšiu réžiu sezóny – Canto Hondo, DOSKY za najlepšiu inscenáciu sezóny – Canto Hondo (2008), Cena Litfondu – Canto Hondo (2008), Cena ministra kultúry (2009) a tiež bola nominovaná na DOSKY za objav sezóny – Pocta kravám (2010) a Slovenku roka 2016 a pod.
Aktívne sa venuje joge, absolvovala a dodnes navštevuje množstvo jogových seminárov a workshopov doma i v zahraničí (India, Srí Lanka, Thajsko, Bali).
Významná je aj jej pedagogická činnosť. Pôsobila najmä ako pedagóg džezového a moderného tanca a choreografie a réžie doma aj v zahraničí. Okrem systematického rozvíjania interpretačných kvalít členov súboru Company elledanse a zvyšovania umeleckej a technickej úrovne študentov Tanečnej školy elledanse vychovala Ondrišová množstvo úspešných tanečníkov v súboroch Biele divadlo, Alfa, Auriga, v Štátnom konzervatóriu na Tolstého ulici v Bratislave, v súkromnom muzikálovom gymnáziu Alkana. V roku 2015 pedagogicky pôsobila na tanečnej škole LCDC v Okayame v Japonsku. Od roku 2016 až doteraz pôsobí na Katedre Tanečnej tvorby HTF VŠMU ako pedagogička choreografie a réžie, takisto aj na Katedre herectva na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave.
Pátraním po zabudnutých rodinných udalostiach, hľadaním stôp v zákutiach starého rodného domu sa inšpirovala autorská dvojica (námet, scenár, réžia) Šárka Ondrišová a Kamil Žiška v spoločnom diele Canto Hondo (hlboká pieseň o nej...). Inscenácia mala premiéru 17. decembra 2007 v divadle elledanse v Bratislave.
Scénu (Miroslav Daubrava, Jaroslav Daubrava) tvorilo pár kusov nábytku: starožitná manželská posteľ s vysokými peľasťami, stará skriňa, stôl a stoličky. Všetko zakrývali biele plachty – ako keď v dome nepulzuje život. Dominantnou bola zadná stena, ktorá vytvárala nielen scénické ohraničenie priestoru, ale bola aj symbolom mentálnych hraníc a obmedzení. V kooperácii so svetelným dizajnom pripomína scénografia svojou poetikou kompozície scénického priestoru slovenský film Záhrada od jedného z najvýraznejších režisérov Martina Šulíka. Žena (Stanislava Vlčeková), ktorej príbeh sa v úvode inscenácie začína odvíjať, strháva plachty a odhaľuje ďalšie postavy, ktoré akoby len driemali pod povrchom. Dom ožíva... Každá z postáv v inscenácii mala zadefinovaný jasný charakter, vymedzený charakteristickým pohybom a určitou dráhou. V pohyboch matky (Anna Sedlačková/Monika Čertezni), ktorá v sebe dusí tajomný žiaľ a ustavične sa snaží zachovať zdanlivo normálny a pokojný chod rodiny, sa jej charakter kryštalizoval v naliehavosti gest, frustráciou sa prudko meniacej dynamike: matka chvíľami skľúčene padala na podlahu a vzápätí prudko vstávala, rýchlo a rozhodne sa premiestňovala po dome, snažiac sa získať kontrolu nad dianím v ňom. Otec (Csongor Kassai), ktorý sa ani nepokúšal odhaliť príčinu ženinho smútku, rieši napätie, ktoré vládne v dome, prehrávaním praskajúcich platní na starom gramofóne. Kassaiova pohybová reč bola úsporná, no razantná a s ostrou dynamikou. Pohyb dopĺňal výbušnou expresivitou výrazu tváre. Postava Ženy, ich dcéry (Stanislava Vlčeková), bola v ustavičnom, tryskajúcom prúde pohybu, energie a neskrotnej vášne, ktorá sa po zrade muža zmenila na hnev. Stigma materských ambícií sa v inscenácii zdanlivo nenápadne, ale o to neodvratnejšie prenášala do ďalšej generácie žien. Postava Dcéry (Miroslava Klementová) vchádzala do deja tancujúc na špičkách, akoby z iného sveta. Akademický, vysoko štylizovaný pohyb baleríny bol v kontraste so súčasným pohybovým slovníkom či civilným a prirodzeným pohybom, dominujúcim v inscenácii. Vyčerpávajúci dril a nenaplnené ambície matky ubíjali citlivú mladú ženu, márne sa snažiacu vzoprieť sa nárokom matky. Vynáranie spomienok z detstva Ženy zamotávalo už aj tak komplikovaný vzťah dcéry s matkou.
Choreografkin svieži rukopis, ktorý poznáme väčšinou z muzikálov, sa tentoraz neprezentoval jednotným štýlom. Pri stavbe sól, duet a variácií sa spolu s režisérom inšpirovala tanečníkmi, ktorým nechala veľký tvorivý priestor. Tí ho dostatočne využili a mohli tak na pomerne veľkej ploche prezentovať svoje tanečné kvality. Stmeľujúcim prvkom bol ich výraz – vzácne civilný a prirodzený, bez prehrávania a pátosu, silu emócií vyjadrovali interpreti väčšmi gestom a pohybom. Choreografka, poučená skúsenosťami z kamenného divadla, vynikajúco vystihla rytmus striedania jednotlivých obrazov, ustriehla ich optimálny čas a do jednotlivých epizód vniesla napätie i drobnú dávku humoru. Ku kompaktnosti štruktúry inscenácie prispel aj dramaturgický vklad Lucie Blaškovej. Scénická hudba autorov Kamil Žiška, Ján Kružliak a Jozef Vlk symbioticky dopĺňala atmosféru na scéne, zvukovou jedinečnosťou každého z autorov dotvárala obsahový kontext inscenácie. Ozrejmovala tiež posuny v časových líniách jednotlivých výstupov.
Pôvodná tanečná inscenácia Voda na vode (2011) vznikla ako sled snových obrazov, v ktorých choreografka Šárka Ondrišová „rozpúšťa“ spomienky vo vode. Voda je v jej ponímaní symbolom očisty, plynulého toku udalostí, tajomného medzipriestoru medzi snom a realitou.
Voda ako symbol, ktorý sa tiahne celou inscenáciou, sa objavila takmer v každom z obrazov: je vo vani, z ktorej vyliezajú postavy, v lavóre, čajníku, počujeme ju kvapkať. No je aj vodou, v ktorej sa utápajú spomienky, na ktoré hlavné postavy chcú zabudnúť. Interpreti (Martin Meľo, Nikoleta Rafaelisová, Stanislava Vlčeková, Soňa Ferienčíková, Vladislav Benito Šoltýs, Radoslav Piovarči) vytvorili pestré panoptikum postáv, topiacich sa v meandroch svojich osudov. Vynárali sa v dramatických okamihoch, keď ich situácia prinútila zaujať stanovisko, vyložiť karty na stôl a prejaviť sa. Autorka tu použila cielené gradovanie dynamiky pohybu, od hypnotizujúcich, takmer statických obrazov, vytvárajúcich surrealistickú atmosféru, cez synchronizované spoločné pohybové obrazy, s tempom posúvajúcim dej a urýchľujúcim spád príbehovej linky, až po expresívne sólové alebo duetové výstupy s nábojom intímnej spovede či náhleho odhalenia dovtedy starostlivo skrývaných tajomstiev. Hudba Petra Grolla vytvárala zvukovú atmosféru, ktorá ozrejmovala charakter vzťahov, nastavovala prizmu, cez ktorú sú jednotlivé obrazy vnímané. Texty Veroniky Pavelkovej v interpretácii Martina Meľa dopĺňali tanečné výstupy o komentár, ktorý je okorenený intelektuálnou sebairóniou a zároveň je aj poetickým záznamom intímnej spovede.
Pôvodná tanečná inscenácia BESS – pocta R. Labanovi mala premiéru 27. mája 2016 v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave. Bola inšpirovaná životom a dielom Rudolfa Labana, ktorý bol zakladateľom európskeho moderného tanca a jedným z najväčších svetových reformátorov tanca na svete. Bratislavský rodák, tanečník, choreograf, pedagóg a tanečný teoretik Rudolf von Laban (1879 – 1958) je významnou osobnosťou tanca 20. storočia. Vytvoril vlastnú analýzu pohybu (Laban Movement Analysis), umožňujúcu analyzovať pohyb tela so širokým uplatnením v rôznych odboroch, umeleckých aj technických, ktoré s pohybom pracujú. Ondrišová vo svojej choreografii komponovala pohybové sekvencie ako architektonické štruktúry. Línie zahusťovali scénický priestor, vytvárali sieť, v ktorej sa odohrával epický životný príbeh Labana. Jeho očarenie funkcionalizmom, ergonómiou pohybu, efektívnosťou civilného pohybu. Priestor ako jedna z najdôležitejších súčastí Labanovej filozofie tvorí v choreografii vyšší princíp, ktorému sa podriaďujú ostatné zložky. Vertikálne aj horizontálne členenie choreografka premyslene rozčlenila pre jednotlivé akcie. Či už ide o biografické pasáže, výskumné pohybové obrazy, plné zborových kompozícií a štruktúr, alebo ruptúry, sprevádzané dynamickými vpádmi Kráľovnej noci (symbolu nacistickej propagandy). Obrovské zrkadliace plochy, visiace zo stropu, ponúkali novú perspektívu pohľadu na zborové scény, ich štruktúrovanie nielen z perspektívy pohľadu z hľadiska, ale súčasne aj zhora. Tanečné obrazy sa pred divákom menili ako slávny Labanov krištáľ.
BESS je zaužívanou skratkou pre základné kategórie Labanovej pohybovej analýzy (Body, Effort, Shape, Space). V Ondrišovej choreografii tieto kategórie tvorili hlavné a určujúce elementy, s ktorými choreografka pracovala: telo (Body) a jeho metamorfujúca podoba v pohybe, ovplyvnená vzájomnými vzťahmi napätia a uvoľnenia; úsilie (Effort), určujúce vlastnosti pohybu, jeho dynamiku, charakter; tvar (Shape), forma tela, ktorá sa mení na základe iniciačného impulzu, a v neposlednom rade priestor (Space), v ktorom sa telo pohybuje a v ktorom nastoľuje a harmonizuje vzdialenostné a pomerové vzťahy. Pohyb je v choreografii ponímaný v jeho najširších súvislostiach, od kinetiky cez ergonómiu až po filozofiu.
Ondrišová v tanečnom librete citlivo pracovala s atraktivitou zla, stelesňujúceho nastolenie „nového“ poriadku. Priamo pomenovala Labanovo očarenie možnosťami umeleckej sebarealizácie po nástupe nacizmu v Nemecku, jeho idealistickú zaslepenosť a aj neskoršie prezretie a emigráciu do Anglicka. Ondrišová v inscenácii načrtla Labanovu životnú púť, vplyvy, ktoré na neho pôsobili v mladosti (Matej Lehotský, David Dubjel) a aj v dospelosti (Jonatan Lujan) pri hľadaní umeleckého výrazu pre svoje filozofické a umelecké názory, rovnako ako vyrovnanosť v starobe (Róbert Kováč). Labanova múza Mary Wigman (Ana Sanziana Beschia) vnášala do jeho gymnastických pohybových štúdií tanečnú plavnosť, akrobatické vyvažovanie polôh a emotívny náboj. Postupne sa emancipovala a rozvíjala svoje vlastné umelecké vízie.
Ondrišovej sa podarilo vytvoriť umeleckú poctu tanečnému géniovi, vyhnúc sa patetickému zbožňovaniu, a citlivo otvorila kontroverzné témy s ním spojené na dialóg, či už filozofický, alebo umelecký.
V inscenáciách Šárky Ondrišovej sú témy vďaka mimoriadnemu zmyslu pre proporčnosť dramaturgie či mieru časovania a dynamiky akcie, napriek ich závažnosti či osobnej zaangažovanosti, prístupné pre divákov, s ľahkosťou komunikujú umelecké vízie autorky. V prípade muzikálovej alebo kabaretnej tvorby Ondrišová vysoko posunula latku kvality týchto žánrov, vo svojich choreografiách zosúladila špecifiká muzikálového a kabaretného prostredia a originálnym spôsobom do nich implementovala prvky súčasného tanca a pohybového divadla.
- 1991 – Girls and Boys, Iuventa, choreografia, réžia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Iuventa, Bratislava
- 1992 – Siesta, Iuventa, choreografia, réžia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Iuventa, Bratislava
- 1993 – Hra o Jablko, Iuventa, choreografia, réžia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Iuventa, Bratislava
- 1993 – Umrieť pre krásu, VS ROH, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Marta Gogáľová. Premiéra: Iuventa, Bratislava
- 1994 – Muzikál!, Iuventa, choreografia a réžia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Iuventa, Bratislava
- 1994 – Muzikálová show, Dom kultúry Ružinov, choreografia: Š. Ondrišová, réžia Igor Šimeg. Premiéra: Dom kultúry Ružinov, Bratislava
- 1994 – Mirandolína, Teatro Wüstenrot, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia Marta Gogáľová. Premiéra: Teatro Wüstenrot, Bratislava
- 1994 – Jazzmínko…, DPOH, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia Anton Šulík. Premiéra: Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava, Bratislava
- 1994 – Darček, Divadlo Nová scéna, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Karol Spišák. Premiéra: Divadlo Nová scéna, Bratislava
- 1995 – Sama, Academy Of Fine Arts DA Lier, choreografia, réžia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Academy Of Fine Arts DA Lier, Oslo
- 1995 – Šárka, PKO, choreografia, réžia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Park kultúry a oddychu, Bratislava
- 1995 – Baby, baby!, Teatro Wüstenrot, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Igor Šimek. Premiéra: Teatro Wüstenrot, Bratislava
- 1995 – Kabaret, Aupark Lions Club, choreografia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Aupark Lions Club, Bratislava
- 1996 – Kupec Benátsky, Divadlo Astorka Korzo´90, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Roman Polák, hudba: Peter Mankovecký. Premiéra: Divadlo Astorka Korzo´90, Bratislava
- 1997 – Funky circus Made to Mate, Šapitó, choreografia, réžia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Divadelná Nitra
- 1998 – Kráľ Dávid, Divadlo Nová scéna, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Dodo Gombár, hudba: Ľubo Horňák. Premiéra: Divadlo Nová scéna, Bratislava
- 2000 – Faust, Balet Bratislava / Bratislavské divadlo tanca, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Dodo Gombár. Premiéra: Divadlo Nová scéna, Bratislava
- 2000 – Súpis dravcov, Radošinské naivné divadlo, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Juraj Nvota. Premiéra: Radošinské naivné divadlo, Bratislava
- 2001 – Návod na použitie, Radošinské naivné divadlo, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia Juraj Nvota st. Premiéra: Radošinské naivné divadlo, Bratislava
- 2002 – Na jeden dotyk, Radošinské naivné divadlo, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Kamil Žiška. Premiéra: Radošinské naivné divadlo, Bratislava
- 2002 – Krysař, Divadlo Nová scéna, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Dodo Gombár. Premiéra: Divadlo Nová scéna, Bratislava
- 2002 – Kleopatra, Divadlo Nová scéna, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Filip Renč. Premiéra: Divadlo Nová scéna, Bratislava
- 2002 – Barmanky, Divadlo Štúdio L+ S, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Juraj Nvota. Premiéra: Divadlo Štúdio L+ S, Bratislava
- 2002 – Bambi, Divadlo Astorka Korzo´90, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Dodo Gombár. Premiéra: Divadlo Astorka Korzo´90, Bratislava
- 2003 – Vlasy, Divadlo Nová scéna, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Dodo Gombár. Premiéra: Divadlo Nová scéna, Bratislava
- 2003 – Majstrovská lekcia M. Callas , Opera SND, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Jozef Bednárik. Premiéra: Slovenské národné divadlo, Bratislava
- 2003 – Popoluška, Opera SND, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Jozef Bednárik. Premiéra: Slovenské národné divadlo, Bratislava
- 2003 – Tarelkinova smrť, Túlavé divadlo, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Jakub Nvota ml. Premiéra: V klub, Bratislava
- 2004 – Do naha!, Divadlo Nová scéna, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Jozef Bednárik. Premiéra: Divadlo Nová scéna, Bratislava
- 2005 – Rocky horror picture show, Divadlo Aréna, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Jozef Bednárik. Premiéra: Divadlo Aréna, Bratislava
- 2005 – Piano Revue, Divadlo Štúdio L+ S, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Juraj Nvota. Premiéra: Divadlo Štúdio L+ S, Bratislava
- 2005 – Keby som sa ešte raz narodil, Divadlo Astorka Korzo´90, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Juraj Nvota st., hudba: Dorota Nvotová. Premiéra: Divadlo Astorka Korzo´90, Bratislava
- 2006 – Hello Dolly!, Divadlo Nová scéna, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Milan Lasica, hudba: Jerry Herman. Premiéra: Divadlo Nová scéna, Bratislava
- 2006 – Turandot, Opera SND, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Jozef Bednárik. Premiéra: Slovenské národné divadlo, Bratislava
- 2006 – Lipa spieva Lasicu, Divadlo Štúdio L+ S, námet, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Juraj Nvota. Premiéra: Divadlo Štúdio L+ S, Bratislava
- 2006 – 7 hlavných hriechov, Radošinské naivné divadlo, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Juraj Nvota. Premiéra: Radošinské naivné divadlo, Bratislava
- 2006 – Búrka 2006, Bratislavské bábkové divadlo, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Kamil Žiška. Premiéra: Bratislavské bábkové divadlo, Bratislava
- 2007 – Malá morská víla, Bratislavské bábkové divadlo, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Dušan Štauder. Premiéra: Bratislavské bábkové divadlo, Bratislava
- 2007 – Canto Hondo (hlboká pieseň o nej...), elledanse, libreto, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Šárka Ondrišová, Kamil Žiška. Premiéra: Tanečné divadlo elledanse, Bratislava
- 2009 – Silent Snow, elledanse, choreografia: Šárka Ondrišová, Boris Nahálka, réžia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Tanečné divadlo elledanse, Bratislava
- 2009 – Jablko, elledanse, libreto, choreografia, réžia: Šárka Ondrišová. Premiéra: elledanse, Bratislava
- 2010 – Pocta kravám, elledanse, libreto, choreografia: Šárka Ondrišová, Boris Nahálka, réžia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Tanečné divadlo elledanse, Bratislava
- 2010 – Quadrans, elledanse, námet, réžia: Šárka Ondrišová, Trhlina, choreografia: Vladislav Šoltýs, Atlantis, choreografia: Boris Nahálka, Pár stratených slov, choreografia: Lenka Vágnerová, Pavel Mašek. Premiéra: Tanečné divadlo elledanse, Bratislava
- 2010 – Duo Foscari, Opera Slovenského národného divadla choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Jozef Bednárik. Premiéra: Opera Slovenského národného divadla, Bratislava
- 2010 – Mám okno, Radošinské naivné divadlo, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Ondrej Spišák. Premiéra: Radošinské naivné divadlo, Bratislava
- 2010 – Nesladím, Radošinské naivné divadlo, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Juraj Nvota. Premiéra: Radošinské naivné divadlo, Bratislava
- 2011 – Voda na vode, elledanse, libreto, choreografia, réžia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Tanečné divadlo elledanse, Bratislava
- 2012 – Dlhá noc, elledanse, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Viliam Klimáček. Premiéra: elledanse, Bratislava
- 2012 – Humor v tanci, elledanse, námet, réžia: Šárka Ondrišová, choreografia: Šárka Ondrišová, Stanislava Vlčeková, Boris Nahálka, Lenka Vágnerová. Premiéra: Tanečné divadlo elledanse, Bratislava
- 2012 – Malý princ, elledanse, supervízia: Šárka Ondrišová, réžia: Veronika Pavelková, choreografia: Daniela Gaburjaková, Barbora Niklasová, Boris Nahálka, Zuzana Hianíková, Ivana Kučerová, Šárka Ondrišová, Branislav Bašista. Premiéra: Tanečné divadlo elledanse, Bratislava
- 2012 – 4Men, Balet Slovenského národného divadla, scenár, choreografia, réžia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Balet Slovenského národného divadla, Bratislava
- 2012 – 3Balet/Frost, Balet Bratislava, Balet SND, libreto, réžia: Šárka Ondrišová, choreografia: Šárka Ondrišová, Boris Nahálka. Premiéra: Divadlo Nová scéna, Bratislava
- 2012 – Radošinské Vianoce, Radošinské naivné divadlo, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Ondrej Spišák. Premiéra: Radošinské naivné divadlo, Bratislava
- 2012 – Ako som vstúpil do seba, Radošinské naivné divadlo, divadlo Hlavina, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Stanislav Štepka. Premiéra: Radošinské naivné divadlo, Bratislava
- 2012 – Cesta do krajiny Tuwim, Staré divadlo v Nitre, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Ondrej Spišák. Premiéra: Staré divadlo v Nitre
- 2012 – Sen noci svätojánskej, Divadlo Astorka Korzo´90, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Ondrej Spišák. Premiéra: Divadlo Astorka Korzo´90, Bratislava
- 2013 – Dunaj v nás, elledanse - site specific projekt, námet, libreto, réžia: Šárka Ondrišová, choreografia: Šárka Ondrišová, Boris Nahálka, Stanislava Vlčeková, Lenka Vágnerová. Premiéra: Tanečné divadlo elledanse, Bratislava
- 2013 – Bubliny v betóne, elledanse, Divadlo GUnaGU, choreografia: Šárka Ondrišová, Radoslav Piovarči, réžia: Viliam Klimáček. Premiéra: elledanse a Divadlo GUnaGU, Bratislava
- 2014 – Prázdniny v ríši rozprávok, elledanse, supervízia: Šárka Ondrišová, réžia: Veronika Pavelková, choreografia: Šárka Ondrišová, Miroslava Iľanovská, Michaela Nezvalová, Kristína Fuzeková. Premiéra: Tanečné divadlo elledanse, Bratislava
- 2015 – Danse macabres, elledanse, site specific projekt, námet, choreografia a réžia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Tanečné divadlo elledanse, Bratislava
- 2016 – BESS – pocta R. Labanovi, Balet Slovenského národného divadla, scenár, choreografia, réžia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Balet Slovenského národného divadla, Bratislava
- 2016 – Socík, sladký socík, Divadlo GUnaGU, réžia: Viliam Klimáček, choreografia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Divadlo GUnaGU, Bratislava
- 2016 – Herečky, Divadlo GUnaGU, réžia: Viliam Klimáček, choreografia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Divadlo GUnaGU, Bratislava
- 2017 – Raj je iba Eden, Divadlo GUnaGU , réžia: Soňa Ferancová, choreografia: Šárka Ondrišová. Premiéra: Divadlo GUnaGU, Bratislava
- 2017 – Opona hore, Divadlo Aréna, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Soňa Ferancová. Premiéra: Divadlo Aréna, Bratislava
- 2017 – Ekonómia dobra a zla, Divadlo Štúdio L+ S, choreografia: Šárka Ondrišová, réžia: Rastislav Ballek. Premiéra: Divadlo Štúdio L+ S, Bratislava
- 2019 – Príbeh z lesa, elledanse, námet, choreografia, réžia: Šárka Ondrišová, libreto: Šárka Ondrišová, Zbynek Džadoň. Premiéra: Radošinské naivné divadlo, Bratislava
- – 2003 Cena Litfondu – muzikál Vlasy
- – 2008 DOSKY za najlepšiu réžiu sezóny – Canto Hondo
- – 2008 DOSKY za najlepšiu inscenáciu sezóny – Canto Hondo
- – 2008 Cena Litfondu – Canto Hondo
- – 2009 Cena ministra kultúry
- – 2010 DOSKY za objav sezóny – Pocta kravám
- – 2016 Slovenka roka