Katarína Brestovanská
Profil
Katarína Brestovanská (1980) je slovenská tanečnica, choreografka, performerka a tanečná pedagogička. Vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor sociálna a kultúrna andragogika. Tancu sa však začala venovať už v mladom veku na súkromnej základnej umeleckej škole v Prievidzi. V rovnakom meste sa paralelne venovala štúdiu hry na klavíri na Hudobnej škole Ladislava Stančeka, v ktorom kontinuálne pokračuje aj v súčasnosti.
V roku 1999 získala ako tvorkyňa štipendium v Minamiza Kabuki Theatre v Kyoto v Japonsku a v roku 2002 absolvovala štipendijný pobyt v tanečnom divadle pre súčasné umenie Bunkamura v Tokiu v Japonsku. V období rokov 1999 až 2007 pôsobila ako tanečnica v súboroch moderného tanca Allegro a v Tanečnom divadle Bralen. V Divadle a Company elledanse pôsobila ako tanečná interpretka v rokoch 2007 – 2010.
Brestovanská absolvovala rôzne workshopy pod vedením známych tanečných umelcov: Kira Kirsch (Axis Syllabus, Nemecko), Frey Faust (Axis Syllabus, Nemecko), Wim Vandekeybus (Ultima Vez, Belgicko), Laura Arís (Ultima Vez, Belgicko), Milan a Zuna Kozánkovci (Artyci, Slovensko), Sri Louise (Underground Yoga Parlour, USA), Anton Lachký (LesSlovaks, Belgicko) a ďalší.
Založila a viedla občianske združenie Nový Priestor – Centrum pre vzdelávanie, výskum a tvorbu nového tanca a fyzického divadla a v rokoch 2011 – 2017 tu zastávala funkciu manažérky produkcie. V roku 2021 zo združenia vznikol komplexný tanečný projekt En Vorentoe s interdisciplinárnym charakterom. Tvorba spočíva vo výskumnom procese, ktorý sa odohráva v úzkej spolupráci so spriaznenými umelcami a kolektívmi.
V roku 2020 spolupracovala na koncepte a realizácii site-specific performance Via molae pre Schaubmarov mlyn Slovenskej národnej galérie v Pezinku. Dlhodobo spolupracuje aj s nemeckým tanečným zoskupením MichaelDouglas Kollektiv z Nemecka. Na základe choreografického výskumu vytvorila v roku 2021 koncept pre ich spoločný projekt Shifting Systems. Tiež sa podieľala na príprave participatívnych situácií s presahom do spoločenských tém v projekte The Polarity Party, The Polarity Party reload – online verzia, ktorý MD Kollektiv vytvorili spolu s inovátorkou tanečného umenia Danou Caspersen z USA.
Work-in progress dielo z roku 2022 All inclusive 1052 sa stalo prototypom pre dlhodobý projekt založený na práci s polyfonickým vedením tanečných tiel vo vzťahu k partitúre Koncertu D-mol od Johanna Sebastiana Bacha. V sóle Brestovanská zachytáva princípy Bachovej partitúry a prekladá ich do estetiky tanečného tela. Pohybový materiál, jeho energetické a vibračné vrstvy sa inšpirujú poznatkami prebiehajúceho skupinového výskumu Hudobné dielo ako základ pre prácu s tancom, performanciou, textom a zvukom.
V novembri 2022 sa stretli Katarína Brestovanská a Zdenka Brungot Svíteková v tvorivom procese projektu Čajový obrad. Projekt je reminiscenciou obdobia, keď Katarína Brestovanská získala Bunkamura štipendium na štúdium divadla No v Center for the Performing Arts Shiga v Japonsku, kde dva roky žila a pracovala. Spolu so Zdenkou Brungot Svítekovou čerpajú z metódy Tadashi Suzukiho pre hercov, ktoré Svíteková študovala pod hlavičkou SITI Co, a zo skúseností zo spolupráce s japonským súčasným tancom v programe i-Dance Asia, ktorého štipendium získala v roku 2015.
Katarína Brestovanská na začiatku svojej tvorby často experimentovala so spojením divadla a vizuálneho umenia. Počas predstavení konfrontovala štylizácie fotografických a videozáznamov s reálnosťou tanečného výkonu. Postupne do svojej tvorby implementovala výraznú interakciu choreografie s hudobnou kompozíciou, vytvárala partnerstvo hudobných a zvukových plôch s tanečnými frázami. V choreografickej tvorbe konfrontuje dynamiku výrazových prostriedkov daných médií, nachádzaním styčných bodov a prienikov ich symbioticky prepája. Často tým vytvára konceptuálne novotvary, nezaraditeľné do zaužívaných hodnotiacich kritérií. Inscenačnému tvorivému procesu často predchádza dlhodobý výskum, počas ktorého sa téma spracováva a prehodnocuje nielen v jej rozsahu a hĺbke, ale často aj v spôsobe nazerania a uchopenia danej témy.
Brestovanská vzbudila pozornosť už konceptom jedného zo svojich prvých projektov – sólom Micro v Macro z roku 2013. Zo spolupráce s fotografom Norom Knapom vzišla performancia, ktorá experimentovala s prepojením divadla a výtvarného umenia. Počas predstavenia sa performerka konfrontovala s filmovými obrazmi. Tie tvorili záznamy z tvorivého procesu, no i samostatné animácie. Koncentrovala sa na kontrasty detailov –jednotlivých prírodných elementov vo vzťahu so všeobecnými princípmi, ktorých sú súčasťou. Inscenácia bola extrakciou vzťahu ženy ku komplementárnemu princípu a jej skúsenosti z analýzy tohto vzťahu. V štylizovanej scénickej podobe reprodukovala tancom svoje stretnutie s prírodným svetom, neustále prítomným na plátne, rovnako ako analyzovala vlastnú naturálnosť.
Inscenácia DUAL (2017) bola výsledkom spolupráce choreografky a tanečníčky Kataríny Brestovanskej a hudobníka Martina Kosorína zo zoskupenia Zoo And Aquarium. Dielo vychádzalo z výskumu, pri ktorom choreografka a hudobník vytvárali a ladili hudobné nástroje. Išlo o drevené kontajnery, na ktoré boli pripevnené piezo-elektrické snímače. Pri pohybe tanečníka v kontajneri a pri dotykoch a úderoch na kontajner snímali špeciálne senzory vibrácie materiálu a zvukovo reagovali. Choreografickými mustrami a pohybovými sekvenciami tvorcovia vytvárali imaginatívny zvukovo-svetelný svet. DUAL, ako napísali jej autori, je o vzťahoch a zvukoch, vzťahu zvukov, o zvučaní vzťahu. Je to výpoveď o ľuďoch, ktorí žijú vedľa seba, no bez zrejmého kontaktu. Inscenácia bola tiež koncertom tiel, ktoré generujú zvuk do jedinečnej partitúry. Ich obnažením sa choreografka pohrávala s provokáciou a prirodzenosťou a tiež s vyostrením vzájomného napätia a hravého dobiedzania. Tanečné a pohybové vyjadrovacie prostriedky sa v diele prelínali s hudbou, hudobnou kompozíciou, zvukovými a experimentálnymi technológiami aj poéziou (použitá bola báseň z knihy Lucent autorky Zuzany Husárovej).
Dielo DUAL uviedla Brestovanská na Slovensku aj v zahraničí, zúčastnila sa s ním na festivaloch a v divadlách – v Turecku, Maďarsku, Česku, Poľsku, Rakúsku a v Čile. Práve na medzinárodnom festivale FINTDAZ v Čile (Festival Internacional de Teatro y Danza Antifaz – FINTDAZ) si dielo vyslúžilo ocenenie za najinovatívnejšie predstavenie a získalo aj ocenenie za Prínos k rozvoju umeleckých a kultúrnych hodnôt v oblasti súčasného umenia.
Do inej kategórie patrí Brestovanskej dielo Indigo (2018). Inscenácia je baladickou rozprávkou, rozprávanou jazykom súčasného tanca a divadla. Indigo tematizuje otázky maskulinity a feminity u dospievajúcich detí. Autorka tu pracuje s abstraktnými symbolmi pohlaví súrodencov, ich pohlavným rozdelením v procese separácie. Rovnako sa pokúša o redefinovanie týchto kategórií. Na základe toho vytvára dramaturgickú líniu – sledujeme, akým spôsobom delenie poznačuje a mení vzájomný vzťah postáv aj interpretov. Ako predlohu si autorka vybrala slovenskú ľudovú rozprávku Braček Jelenček zo zbierky rozprávok Slovenské ľudové rozprávky od Pavla Dobšinského. Choreografka sa pohráva so skrývaním a odkrývaním symbolov tejto rozprávky v tanečnej, pohybovej a textovej forme. Rozprávky však podľa nej nemajú rezonovať len v detskom svete. Vníma ich ako dôležité aj pre dospelých, ich odkaz aktualizuje pre súčasnosť. Druhým výrazným inšpiračným zdrojom pre tvorcov bolo široké spektrum tvorby Bélu Bartóka, jeho skladby pre deti, zbierka slovenských ľudových piesní, ako aj výber z vážnej hudby, ktorú podmanivo spracoval a invenčnými sláčikovými hudobnými vstupmi okorenil Jano Kružliak. Interpreti Zuzana Burianová a Lukáš Bobalík tvorivo vstrebávali, spracovávali, mixovali, ohýbali tematický aj pohybový materiál a dodali tak dielu nový rozmer.
V inscenácii sa zliali dva typy rozprávania a niekoľko rozprávkových motívov. Choreografka sa pohrávala s obrazom transformácie človeka do zvieraťa, ale aj do princeznej s korunou. Pohybový a hudobný materiál sa prelieval z jedného obrazu do druhého, z naivnej rozprávkovej časti do brutálnejších, drsnejších výjavov, ktoré rozprávka Braček Jelenček obsahuje. Tanec sa prirodzene metamorfoval od reprezentácie konkrétnych symbolov použitých v rozprávkovom príbehu k univerzálnym princípom v interpretácii rozprávok a motívov v nich použitých. Rytmické striedanie napätia v deji definovalo dramaturgickú štruktúru a vytváralo surrealistickú impresiu. Pohybový materiál vznikal na základe práce s objektmi – kostýmami. Cit a hravosť, prejavené v práci s ľudovými motívmi (napr. Ján Kružliak – autor hudby, tanečnica Zuzana Burianová zo svojich hudobných aktivít), boli nosnými aj pri práci s výtvarnou výpravou (Jana Gavalcová, Petra Kovácsová, Terézia Šišková). Súčasťou inscenačného konceptu, ktorý pracoval s fenoménom rozprávky v kontexte vnímania dospelých divákov, bola aj následná diskusia so sociológom a rozprávkarom Dušanom Fabiánom.
Námet inscenácie Medzi túžbou a smrťou (2020) má autobiografické východisko, ktoré teoreticky rámcujú koncepcie Ericha Fromma, Irvina D. Yaloma a Abrahama Maslowa. Pociťovanie vlastnej pominuteľnosti, schopnosť produkovať a napĺňať túžby s vedomím smrti a strachu z konca vytvárajú obsahovú platformu inscenácie. Vznik túžby choreografka vníma ako komplexný proces zahŕňajúci psychologické, sociálne, kultúrne, náboženské a iné vplyvy. Túžba je v tejto inscenácii pre Brestovanskú spätá s hodnotami, akými sú sloboda, vôľa, pravda, voľba a zmena.
Premiéra sa uskutočnila v Pistoriho paláci v Bratislave a práve architektúra tohto mestského paláca z 19. storočia výrazným spôsobom formovala dramaturgiu tanečno-hudobného projektu. Choreografka využila potenciál širokého schodiska a priechodnosť miestností, dekoratívnosť masívnych drevených zárubní bez dverí, priezory a hru perspektív pohľadu. Každý z obrazov sa odohrával v inej miestnosti a diváci ich sledovali z rôznych zorných uhlov. Brestovanská sa po úvodnom „pohrebnom“ sprievode na schodisku zjavila v jednej zo sál ako zvláštne stvorenie – veniec čierno-bielych umelých kvetov, z ktorého vystupovali štíhle údy. Využila tu špecifickú architektúru a hru perspektív. Diváci hľadeli do ďalšej miestnosti cez otvor dverí. Priehľad im umožnil vidieť výrez nasledujúceho priestoru, no aj výrezy ďalších miestností. Na tomto „javisku“ sa rôzne pohybovala performerka – pohybovala sa vpred i vzad, mizla poza rohy. Výjav pôsobil abstraktne, no mal i symbolický charakter, čím vznikol esteticky vycibrený obraz. Ďalšia časť inscenácie bola najminimalistickejšia v pohybe a najťaživejšia vo výraze aj obsahu. Do akcie vstúpil performer a hudobník Adam Dekan, sugestívnym hlasom recitoval anglické verše, plné temnoty, bolesti a zúfalstva, a tanečnica si počas toho z úst vyťahovala smútočnú stuhu.
Prvé tri časti inscenácie primárne oscilovali okolo smrti, ale v závere smrť ustúpila dravosti žiadostivých prianí, sebauvedomovaniu a definovaniu samého seba. Performerka v tanečnom priestore nebola znakom, symbolom, ale sama sebou a vo vlastnom tele. Univerzálnosť výpovede nahradila konkrétnosťou, všeobecné individuálnym. Urobila to doslovne tým, že tancovala, spievala, hrala na klavíri a postupne nám odkrývala svoje nadania aj túžby. Na javisku ich odhaľovala s absolútnou oddanosťou prítomnému okamihu a nechala sa nimi naplno strhnúť.
Brestovanská vo svojej tvorbe nachádza osobitý prístup k nadčasovým témam. Uprednostňuje pri ich vyjadrení autenticitu, vyslovenie určitého posolstva a doktrína nie sú pre ňu podstatné. Formálna stránka projektov je úplne podriadená presnosti výpovede, často až za hranicou experimentu. Dôsledná autonómnosť zúčastnených tvorivých zložiek a médií v choreografickej tvorbe Kataríny Brestovanskej pôsobí odľahčujúco a vedie k rozširovaniu komunikačných možností tanca aj pri spracovaní zložitých intelektuálnych tém.
- 2013 – MICRO IN MACRO, Nový Priestor o. z., choreografia, réžia: Katarína Brestovanská. Premiéra: Divadlo Aréna, Bratislava
- 2014 – Genuine Transformers, Nový Priestor o. z., réžia, choreografia: Katarína Brestovanská. Premiéra: A4 – priestor pre kultúru a umenie, Bratislava
- 2017 – DUAL, Nový Priestor o. z., réžia a choreografia: Katarína Brestovanská. Premiéra: Divadlo P. O. Hviezdoslava, Bratislava
- 2018 – Indigo, Nový Priestor o. z., réžia Katarína Brestovanská, choreografia: Katarína Brestovanská, Lukáš Bobalík, Zuzana Burianová. Premiéra: Nová Cvernovka, Bratislava
- 2019 – THE POLARITY PARTY, Dana Caspersen a MichaelDouglas Kollektiv projekt, Nový Priestor o. z., choreografia: Dana Caspersen a MichaelDouglas Douglas Bateman, Katarína Brestovanská, Valerie Ebuwa, Michael Maurissens, Inma Rubio, Adam Ster. Premiéra: PACT Zollverein, Essen, Nemecko
- 2020 – VIA MOLAE, Nový Priestor o. z., réžia a choreografia: Katarína Brestovanská. Premiéra: SNG Schaubmarov mlyn, Pezinok
- 2021 – Shifting Systems, MichaelDouglas Kollektiv / Nemecko & Nový Priestor o .z. / En Vorentoe Slovensko, réžia Katarína Brestovanská, choreografia: Sabina Perry, Douglas Bateman, Michael Maurissens, Adam Ster, Katarína Brestovanská. Premiéra: Altefeuerwache, Kolín, Nemecko