Vladislav Šoltýs
Profil
Vladislav Šoltýs (1973, Michalovce) mal prvú osobnú aktívnu skúsenosť s tancom počas pôsobenia vo folklórnom súbore Zemplín. Vladislav Šoltýs je absolventom Vysokej školy múzických umení v Bratislave v odbore pedagogika moderného tanca. Už počas štúdia na VŠMU v Bratislave v rokoch 1994 až 1999 tancoval v tanečnej skupine cieLaroque (A) pod vedením Helene Weinzierl v inscenáciách Feuerland, Duett, Liquid underwear, Vis a Vis a od roku 1993 v tanečnej skupine Balet Torzo. Neskôr, od roku 1997 účinkoval v Bratislavskom divadle tanca v inscenáciách Svadby, Vták ohnivák a Rómeo a Júlia v choreografii Jána Ďurovčíka.
Po ukončení štúdia účinkoval ako tanečník v Landestheater Linz (A) pod vedením Roberta Poola. Tri sezóny pôsobil vo Wiener Volksoper (A) v tanečných inscenáciách choreografky Liz King. V tomto divadle účinkoval v legendárnej inscenácii Schwanensee Remix a v inscenáciách Caravaggio, Nodding Dog a Underworlds. V spolupráci s rakúskym režisérom Martinom Gruberom Wien (A) účinkoval v inscenáciách Vogel, Persians a Liebe Mich v jeho expresionistickom divadle Aktionstheater Wien (A). V roku 2005 nasledovala spolupráca so Slovenským divadlom tanca a v choreografii Jána Ďurovčíka účinkoval v projekte Bolero/Príbeh matky.
Svoje dlhoročné tanečno-divadelné skúsenosti získaval ďalej v produkciách profesionálnych tanečných telies, ako sú Tanztheater vo Viedni, Slovenské divadlo tanca, Dajv a Alternatívne divadlo elledanse (SK). V období rokov 2003 – 2011 bol Vladislav Šoltýs členom tanečnej skupiny Fabulous Beast Dance Theatre v Carrick-on-Shannon v Írsku, ktorú vedie Michael Keegen-Dolan. Počas tejto úspešnej spolupráce účinkoval s repertoárom divadla na festivaloch v Austrálii, Novom Zélande, Írsku, Veľkej Británii, Poľsku, Nemecku a USA, a to v predstaveniach Giselle, The Bull, The Flowerbed, James son of James a pre English National Opera v Londýne v inscenácii Rite of Spring. Táto tanečná skupina bola v roku 2009 nominovaná na Europe Prize New Theatrical Realities. V roku 2008 za predstavenia Giselle, The Bull a The Rite of Spring bola nominovaná na cenu Olivier Awards. V roku 2008 inscenácia The Bull získala cenu The Circle Award UK Critics za najlepšiu súčasnú choreografiu. V roku 2004 získala Giselle zvláštnu cenu kritikov Irish Times Theatre Awards.
S tanečnou skupinou cieLaroque/helene weinzierl a ich predstavením esnes.n.on absolvoval vystúpenia v Singapure, Malajzii a Indii.
V roku 2009 uviedol Vladislav Šoltýs autorský sólový tanečný projekt Kráľ na medzinárodnom tanečnom festivale Bratislava v pohybe.
V alternatívnom divadle elledanse účinkoval v inscenáciách choreografky Šárky Ondrišovej Jablko a Voda na vode. Pre skupinu Dajv účinkoval v tanečných projektoch Marty Polákovej Manuál súčasného tanca a Hladká hrana. Pre divadlo elledanse vytvoril na hudbu Petra Grolla inscenáciu Trhlina ako súčasť tanečného večera Quadrans. Na pôde VŠMU vytvoril pre študentky tanečnej fakulty inscenáciu Ženy. Pri tvorbe tanečnej inscenácie Malé Ženy režijne spolupracoval s choreografkou Michaelou Nezvalovou. So skupinou Tanztheater Wien účinkoval v predstavení Back to the future, ktoré bolo uvedené na Viedenskom festivale Impulstanz 2015.
Ako pedagóg doteraz pracoval napríklad pre tanečný Dom elledanse v Bratislave a na festivaloch ProArt Brno, workshopoch Lab ProArt v Brne a Prahe, festivale 4 (+1) dni tanca pre vás v Banskej Bystrici, v rámci aktivít Labanovho Ateliéru Bratislava, na letnej škole štúdia Lab1 vedie coaching project a pedagogicky pôsobí aj v tanečnej škole Ponteo v Rusovciach. Pôsobil tiež na Súkromnom konzervatóriu v Košiciach a Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave.
Zúčastnil sa na 3. China – CEEC Summer Dance Camp v Sichuan, viedol Master workshop na Beijing Dance Academy, učil na 5th China – CEEC Summer Dance Camp v Tongliao. Pravidelne vedie workshopy na festivale MOVE Ostrava a vyučuje na workshopoch v Brne. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg súčasného tanca a tanečného divadla na Vysokej škole múzických umení. Počas svojej tanečnej kariéry sa dlhodobo a intenzívne venuje joge, pôsobí aj ako jej uznávaný lektor a svoje pohybové záujmy rozšíril napríklad aj o štúdium japonskému šermu Battodo.
Ako inštruktor jogy viedol kurzy a workshopy pre tanečný dom elledanse, letnú školu štúdia Lab1, divadlo SĽUK, centrum HYC, na festivaloch ProArt a Pohoda a na klinike Concept Clinic v Bratislave. Vytvoril projekt tanečnej súťaže Gala Art Moves. Platforma mladej tvorby Art Moves je zameraná na prezentáciu mladých interpretov, choreografov s cieľom podporiť, motivovať mladých tanečných umelcov vo veku od 18 až 25 rokov k tvorbe na Slovensku. Táto platforma poskytuje priestor na prezentáciu vybraných choreografií a tanečných projektov a poskytuje celkový prehľad najnovších trendov v tvorbe začínajúcich tanečných umelcov.
V súčasnosti pripravuje tanečné sólo Fascia, v ktorom je hlavnou témou izolácia. Projekt spracúva anatomický pojem fascia v jej pôvodnom význame. Fascia v podstate drží naše telo pohromade, je zodpovedná za tvar vnútorných orgánov, ich postavenie, prepojenie či funkciu a navyše ich aj chráni a bráni šíreniu infekcií. Fascia je v prenesenom zmysle ako fólia, ktorá nás izoluje od okolia, chráni nás a vytvára dojem bezpečia.
Vladislav Šoltýs vo svojej doterajšej tvorbe dômyselne prepájal estetiky expresívneho divadelného výrazu, techniky moderného tanca a autenticity a multidisciplinárnosti súčasného tanca. Dramatický konflikt v kolízii protikladov je pre neho zdrojom dynamickej akcelerácie a prepájania zdanlivo nesúrodých pohybových štýlov. Oscilovaním medzi antagonistickými pólmi a postupným stieraním rozdielnosti dochádza v jeho projektoch k obnaženiu základného motívu svojich príbehov, zjemneniu čiernobieleho zadefinovania témy, zaobleniu hrán konfliktu.
Sólový projekt Kráľ je inscenácia, ktorá bola vytvorená na základe autorského libreta, príbehu na tému egoizmu a egocentrizmu z pohľadu muža. Príbeh bol zasadený do atypického nejaviskového priestoru bývalej Cvernovky na Páričkovej ulici v Bratislave a využíval dané možnosti, ktoré opustený industriálny priestor poskytoval. Z formálneho hľadiska choreograf skĺbil klasické tanečné techniky s improvizáciou ako metódou umožňujúcou autenticitu pohybových reakcií a interakcií, a zároveň ako prostriedok sprítomňujúci tanečnú akciu v rámci scénografie. Libreto nachádza svoju paralelu v počiatkoch baletného umenia, keď kráľ Ľudovít XVI. usporadúval honosné slávnostné hostiny s choreograficky štylizovaným servírovaním, ktorých súčasťou boli tanečné výstupy, alegorizujúce vtedajšiu politickú situáciu vo Francúzsku. Boli akousi „správou o stave únie“ a zároveň pomocou alegórie antického mytologického príbehu zverejňovali politicko-mocenské plány panovníka.
Dominantným scénickým prvkom inscenácie je dlhý stôl zakrytý obrusom. Tu sa zase stretávame s archetypom Vládcu-Kráľa (Vladislav Šoltýs), ktorý manipuluje davom. Opája sa mocou, svojím egom a megafónom, ktorý miestami vládne namiesto neho. Komicky pôsobí moment, keď do megafónu artikuluje svoje nezrozumiteľné posolstvá a potom ho akoby mimovoľne položí na trón. Dej sóla Kráľ sa odohráva počas večere, ktorú organizuje kráľ pre svojich dvoranov. Muž v role sluhu (Vladislav Šoltýs) víta hostí (divákov) a prináša rôzne dobroty na prestretý stôl svojho pána. Pri svojom maškrtení sa sám udusí jedlom. Muž v role egoistického kráľa (Vladislav Šoltýs), ktorý hostí svojich dvoranov, pozvaných na večeru, vedie pohybovo-herecký „dialóg“ so svojou schizofrenickou rozdvojenou osobnosťou. Konflikt je v beznádeji a bezmocnosti dvoch odlišných osobností a v neschopnosti dostať sa do vnútornej harmónie. Na jednej strane máme stôl plný jedla a rôznych druhov sladkostí, vareného a pečeného mäsa, a na strane druhej surové neupravené jedlo, staré mäso a zhnitú zeleninu. V strede stola je uložené kreslo ako kráľovský trón. Trón je akousi hranicou medzi dvoma osobnosťami, kráľom – egocentrickým tyranom, a kráľom – vystrašeným slabochom, medzi dobrým a zlým pokrmom. Dej je plný dynamického slovného prejavu a pohybovej virtuozity. Kráľ túžiaci po moci bojuje so svojím slabším schizofrenickým ja. To JA situáciu rieši otrávením seba a všetkých hostí prítomných pri stole. Je reflexiou na to, aká je naša myseľ silná zbraň a ako neuveriteľne dokáže manipulovať s človekom.
Ďalším autorským projektom Vladislava Šoltýsa je Trhlina, ktorá sa stala súčasťou večera Quadrans, zloženého z troch častí, z produkcie tanečného divadla elledanse. Hlavnou postavou je človek hľadajúci v zložitosti medziľudských vzťahov samého seba. Mozaika udalostí a scén vytvára obraz o jeho vnútornom živote, peripetiách jeho osudu.
Je to príbeh plný plastických výrazových prostriedkov, tanečných vibrácií, metafyzických gest. Technicky náročné pohybové sekvencie sú dopĺňané o emocionálne hraničné výrazové vyjadrenie. Symbolika gest sa stala súčasťou pohybových fráz, prepojila civilnú expresiu s technicky náročnými tanečnými prvkami. Realisticko-psychologické herectvo sa prelínalo s tanečnými plochami. Dejovú linku tvorí minipríbeh ženy, zavalenej papiermi z dôvodu byrokracie a aktivita tancujúcich kravatových Úradníkov paralyzujúcich život. Nekonečný vzťah muža a ženy v ironicko-sarkastickej podobe sa zhmotňuje v plnokrvnej tanečnosti, fyzicky náročnej práci s partnerom, akrobatických a fyzikálne zákonitosti popierajúcich zdvihoch. Javiskové postavy sú unavené z nekonečných vzájomných bojov, často padajú k zemi, aby boli opäť počítačom vrátené do Hry zvanej Život. Veľmi súčasný javiskový tvar osciluje medzi tanečnou abstrakciou a divadelnou naratívnou teatrálnosťou, je plný expresívnych herecko-pohybových znakov žensko-mužskej psychiky, rovnako ako humoru a irónie.
Tanečný projekt Ženy vznikol na pôde VŠMU v Bratislave. Choreograf predstavil na scéne štyri rozdielne typy mladých žien. Ich prejavená dravosť pri snahách o realizáciu svojich snov a túžob karikuje skutočný odraz ich vnútorného života. Akcentovaná rozdielnosť vo vnímaní a preciťovaní od seba tanečnice vzďaľuje. Súperenie v presadzovaní je zdrojom humorných situácií okorenených ľahkosťou sebairónie.
Vo svojich sólových výstupoch sa interpretky dostávajú cez predstierane sebavedomé a excentrické manifesty k dojemnému deleniu sa so svojou vnútornou krehkosťou, k túžbe po opore spriaznenej duše. Cez katarziu konfliktu rozdielnosti a očakávaní sa tanečnice dostávajú k tolerancii inakosti a solidárnosti.
Šoltýs pre každú ženskú postavu vybral charakteristický pohybový slovník, postavený na špecifickosti gesta a kontrastnosti dynamiky pohybu. Prvky trápnosti sú súčasťou premysleného humorného nadhľadu, ktorý napriek hyperbolizácii charakterových znakov nič nestráca na láskavosti. Prejavená mladícka dravosť dodáva inscenácii „šťavu“ a je sympatická svojou úprimnosťou.
Pre tvorbu Vladislava Šoltýsa je charakteristickou snaha o hľadanie merita veci či názoru v spleti, vytvorenej z čiernobieleho posudzovania udalostí a ľudí. Prázdnota nabubraného presadzovania „svojej“ pravdy je v jeho dielach podrobená neľútostnej kritike. Opatrnosť, s akou dospieva k zadefinovaniu svojho názoru, je odrazom hĺbky a jemnosti, s akou pristupuje k zdanlivo nesúrodým témam. Intenzita, s akou hľadá styčné body, možnosti zdieľania a presahy v polarizovaných témach, vytvára priestor na komplexnosť vyjadrenia cez výtvarne štylizovanú estetiku gest a obrazov. V rámci nej sa v jeho tvorbe uplatňuje expresivita divadelného výrazu interpretov prepojená s energickou dynamikou technicky náročnej tanečnej choreografie.
Šoltýs vo svojich choreografiách často využíva silu zdanlivo statického obrazu. V rytmickej ruptúre dramaturgickej línie je v jeho dielach zastavenie deja skôr dynamizujúcim prvkom, prejavom splynutia súvislostí a okolností. Je na divákovi, aby si doplnil úlomky toho, čo sa v danej chvíli zlomu naozaj udialo.
- 2009 – Kráľ, Benito / Bubla Company, Bratislava v pohybe, choreografia, réžia: Vladislav Šoltýs. Premiéra: Galéria Cvernovka, Páričkova ul., Bratislava
- 2010 – Trhlina/Quadrans, elledanse, choreografia: Vladislav Šoltýs. Premiéra: Tanečné divadlo elledanse, Bratislava
- 2014 – Ženy, Vysoká škola múzických umení, choreografia, réžia: Vladislav Šoltýs. Premiéra: Divadlo LAB VŠMU, Bratislava
- 2017 – Malé ženy, Štúdio 12, choreografia: Michaela Nezvalová, réžia: Vladislav Šoltýs. Premiéra: Štúdio 12, Bratislava
- 2021 – Fascia, ProArt Company, choreografia, réžia: Vladislav Šoltýs. Premiéra: Nová Cvernovka, Bratislava