Zuzana Burianová
Profil
Zuzana Burianová (1983, Žilina) tanečnica, choreografka, performerka, speváčka, hudobníčka, režisérka a pedagogička, začala svoju tanečnú kariéru v žilinskom Tanečnom divadle Alternatív (TDA). Je absolventkou pedagogiky moderného tanca na Hudobnej a tanečnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V štúdiu následne pokračovala na Concordia University v Montreale v Kanade, kde získala bakalársky titul v odbore choreografia súčasného tanca (v triede Michela Montanara pôsobiaceho v Cirque du Soleil), a v odbore džezového spevu. Neskôr pokračovala na University of Stavanger v Nórsku v odbore interpretácia moderného tanca. Svoje štúdium zavŕšila v mexickom Querétare na tanečnom konzervatóriu, kde sa zamerala na techniku džezového tanca.
V súčasnosti sa Zuzana Burianová venuje vlastnej choreografickej tvorbe, pedagogickej práci s profesionálmi aj amatérmi, tvorbe tanečných filmov a zároveň hosťuje v tanečných inscenáciách. Vedie súbor Tanečné divadlo Alternatív (TDA), kde od roku 2003 intenzívne spolupracuje s tanečníkmi, hudobníkmi a filmármi. V poslednom čase veľmi intenzívne spolupracuje s filmovými a vizuálnymi umelcami zoskupenými v združení DogDocs, s renomovanými choreografmi a profesionálnymi, ale aj amatérskymi tanečníkmi. V centre tanca a pohybu Labyrint v Žiline učí súčasný a džezový tanec, techniku José Limona a kontaktné improvizácie. Systematicky rozvíja komunitnú umeleckú spoluprácu v žilinskom regióne, svojou rozsiahlou pedagogickou prácou aktívne prispieva k rozvoju tanečného umenia v Žiline a okolí. Spolupracovala s mnohými významnými zahraničnými pedagógmi a choreografmi (napríklad: Ray Chung, Daniel Lepkoff, David Zambrano, Julyen Hamilton, Daniel Tinazzi, Jane Panetta, Chrysa Parkinson, Edna Lima, Joe Alegato, Sebastian Prantl, Sophie Billy, Alain Washington, Mathew Hawkins). Ako choreografka úzko spolupracuje s Bábkovým divadlom v Žiline a so žilinským Mestským divadlom. Ako autorka a performerka sa podieľala na mnohých site specific projektoch doma a aj v zahraničí.
Prvé obdobie jej tvorby v Tanečnom divadle Alternatív je definované spracovaním osobných výpovedí nabitých vášnivou objaviteľskou energiou, s ktorou skúma a prekračuje hranice tém a ich pohybového vyjadrenia. Sú to napríklad tanečné projekty Denníky (2009), Jablko (2001), Nezastihnuté (2002), To my (2007), Očakávania (2012), Dandó (2013), Egoland (2013). Neskôr sa k nim pridružili projekty zaoberajúce sa témami sociálno-spoločenského kontextu a kultúrnej identity. Medzi ne patria napríklad projekty: Konverzácie (2014), Kto z Koho, 30 rokov cesty (2016), Framing (2017), Indigo (2017), i – Strata identity (2018). Mnohé z týchto diel našli svoj umelecký filmový pendant či boli priamo prepracované do filmovej podoby.
Je spoluautorkou tanečných filmov v spolupráci s TDA a vytvorila choreografie a réžiu pre tanečné filmy, napríklad Kto z Koho (2012), 30 rokov cesty TDA (2016), Reč Dychu/Speech of a Breath (2007), The Way You Speak (2007), Denníky (2010), Tragoolater (2013), Keď srdce správne bije (2017) , Ľubošov regres (2012). Filmy The Way You Look Around (2007) a Lionel Goulux (2007) prezentovala počas pôsobenia na Concordia University v Montreale. Okrem toho je autorkou krátkych filmových produkcií, ktoré boli výslednou prezentáciou tematicky zameraných rezidencií, workshopov a seminárov.
Spolupracovala na niekoľkých tanečných filmových projektoch s významnými choreografmi a režisérmi (napríklad: Matej Matejka a Milan Kozánek – Konflikt apatie, David Butula – Hlasy těla, Peter Pikna – Denníky, o. z. DogDocs, …). Dlhodobo sa venuje organizovaniu a vedeniu umeleckých dielní pre ľudí so špeciálnymi potrebami, s mentálnym postihnutím, organizuje festival Jašidielňa v Žiline a spolupracuje s Nadáciou Krajina harmónie. Zaujímavá je aj jej hudobná a spevácka aktivita, ktorá priamo ovplyvňuje aj jej tvorbu džezovou, world a etno rytmikou. Tieto hudobné formy sú priamo zakomponované do jej choreografií. Je speváčkou skupiny Balkanansambel, takisto vystupuje v hudobnej formácii CVD combo, a v džezovom Big bande Konzervatória J. M. Hurbana v Žiline.
Interpretačne a tvorivo prispela do choreografií umelcov: Jaroslav Viňarský, Mathew Roggers, Carmen Ruiz, Milan Kozánek, Peter Šavel, Katarína Brestovanská, Kiani Del Valé, Daniel Raček, Kei Mimakiová a ďalší.
Burianová vo svojej tvorbe často spracováva tému autentickej totožnosti a identity v širšom sociálno-kultúrnom kontexte. Fascinuje ju tradičná hierarchia vzťahov a odvážne ju konfrontuje s evolučným vývojom spoločnosti a životnou realitou. Často komparatívnou metódou upozorňuje na dysbalanciu vo vývoji medzi našimi najbližšími osobnými vzťahmi a vedecko-technickým poznaním, ich postavením a dôležitosti v našom živote. Živelnosť a vitálnosť interpretačného prejavu uplatňuje Burianová cez výraznú kvalitu aj vo svojej choreografickej tvorbe. Hudobný talent snúbiaci sa s tanečnou disponovanosťou okrem vysoko rozvinutej muzikálnosti vniesol do jej projektov členitú rytmizáciu pohybov a najmä krokových variácií. Rytmus pohybov sa javí ako dramatizujúci element, ktorý rámcuje tanečné výstupy.
V projekte Denníky Burianová experimentálnou formou pracovala s autenticitou zachytenia, zdokumentovania reality života. Odhaľuje skrytú krásu drobných udalostí, meandre súvislostí a osudových prepojení. Záznam nevzrušivého plynutia každodennosti sa stáva dramatickým sústredením pohľadu na detail gesta, potenciál stretnutia a aj stratu možností. Interpreti v pohybových frázach zapisujú svoje vnímanie zdieľaného časopriestoru. Rýchly rytmus striedania obrazov a strhujúce tempo pohybových fráz dynamizujú inscenačný dej. Skracovanie jednotlivých sekvencií vyúsťuje do instantného obrazu, v ktorom sú interpreti situačne prepojení, každé ich gesto nachádza ohlas aj v tom najvzdialenejšom vzťahu. Tekutosť prítomnosti v sebe nesie zárodok inakosti. Rozdielnosť reakcií na totožný podnet tak vytvára pestrý kaleidoskop možností reality.
Framing (2017) je tanečný projekt, ktorého hlavnou témou je nebezpečenstvo skrývajúce sa v tradovanom rámcovaní spoločnosti. Demaskuje stereotypy a ich pôvod a odvážne ich konfrontuje so spoločenskou realitou. Banálnosť predsudkov a absurdnosť vyvierajúca z pridržiavania sa zaužívaných, hoci očividne nefunkčných názorových matríc je v projekte obnažená s láskavým humorom. Choreografka v tanečných obrazoch prehodnocuje hierarchiu vzťahov a kriticky sa vyjadruje k monopolu uzuálneho správania v spoločnosti. Projekt je akýmsi sociálno-spoločenským laboratóriom, v ktorom autorka prekračuje spoločensky dané ohraničenia a podstupuje riziko osobnej zodpovednosti za svoje rozhodnutia a činy. Pohyb v tomto projekte nadobúda výrazné prvky civilnosti. Bežnosť situačného gesta je ale zdanlivá. Ide o vycizelovaný koncept absorbujúci do scénickej štylizácie silu každodennej všednosti. Choreografka zrovnoprávnila osudové stretnutia, výnimočnosť a každodennosť do súvislého a kompaktného tvaru, kde každý detail má svoje opodstatnenie a vytvára potenciál zvratu.
Nasledujúci tanečný projekt i – Strata identity (2018) konfrontuje dva svety: vnútorný, plný vnemov, citov, pocitov a potrieb, a ten vonkajší, plný informácií. Autorka si kladie otázky, ktoré sa s agresívnosťou komunikačnej deštrukcie stávajú naliehavými. Do akej miery dokážeme vnímať a reagovať na všetko, čo k nám prehovára? A čo je v tom všetkom naša identita – autentická totožnosť? Preinformovanosť často vedúca k apatii alebo k stresu a následnému kolapsu, a z nej vyplývajúca potreba kontrolovať, newsgoogles, smart tick, reality disorder… vytvára nové defekty, ktoré sa tvoria s potrebou vedieť o všetkom. A zároveň si kladie naliehavú otázku: čo o sebe ešte vieme?
Presun osobnej komunikácie do prostredia sveta technológií a virtuálnej reality v projekte nezmenil len spôsob komunikácie, ale aj formu a obsah kontaktu. Zmenil výber slov, ich samotný význam podlieha posunu. Zjednodušenie vyjadrení, ich štandardizácia a univerzálnosť v inscenácii erodujú obsahovú integritu komunikácie. Takáto deformita sa spätne prenáša aj do osobných kontaktov. Slová zneužité vyprázdnením na bezobsažnosť sú v choreografii Zuzany Burianovej a Michala Freriksa súčasťou mechanického pohybového slovníka. Dikcia slovenskej výslovnosti stratou zmysluplnosti naberá na exotickom japonskom akcente a rovnaký posun nastáva aj v tanečnom prejave. Vychýlenia z bezpečia schematickosti sú chybou v spustenom programe riadenej sebadeštrukcie a prinášajú hodnotu úprimného názoru. Dramaturgická línia projektu kopíruje schému počítačových hier. Ich formálne pravidlá sa stávajú obmedzením, v ktorom sa interpreti snažia o vzájomnú výmenu svojich pocitov či reflexiu svojho života v danej chvíli.
Burianová vo svojich projektoch využíva rýchle striedanie tanečným obrazov, rytmizáciou sa približujúcich k technike filmového strihu. Vďaka tomu sa jej darí vystavať bohatú situačnú mozaiku, v ktorej sa vybrané témy transformujú do pohybovej symboliky, premiešanej s každodennosťou situácií a pragmatických gest.
- 2001 – Jablko (duet s chlapcom s Downovým syndrómom a trubkárom), koncept, réžia a choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Synagóga, Liptovský Mikuláš
- 2002 – Nezastihnuté, Tanečné Divadlo Alternatív, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Bábkové divadlo Žilina
- 2004 – The Best of Now, Tanečné Divadlo Alternatív, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Centrum Labyrint, Žilina
- 2007 – The Way You Walk, Tanečné Divadlo Alternatív, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Centrum Labyrint, Žilina
- 2007 – To my, Tanečné Divadlo Alternatív, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Tanečné Divadlo Alternatív, Žilina
- 2007 – If Only a Word, Concordia University Montreal, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Concordia University Montreal, Kanada
- 2008 – 9+2, Concordia University Montreal, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: site specific project, Montreal, Kanada
- 2008 – Dialog Contenco, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Poitiérs, Francúzsko
- 2008 – Trasos, choreografia a interpretácia: Zuzana Burianová, Carmen Ruiz. Premiéra: International Jazz Festival of Montréal, Montreal, Kanada
- 2008 – Se di sede mi, Concordia University Montreal, choreografia a interpretácia: Zuzana Burianová, Carmen Ruiz. Premiéra: Concordia University Montreal, Kanada
- 2009 – Denníky, Tanečné Divadlo Alternatív, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Stanica Žilina-Záriečie
- 2012 – Očakávania, Tanečné Divadlo Alternatív, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Stanica Žilina-Záriečie
- 2013 – Dandó, Konzervatórium Jána Levoslava Bellu, Banská Bystrica, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Stanica Žilina-Záriečie
- 2013 – Egoland, Konzervatórium Jána Levoslava Bellu, Banská Bystrica, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Stanica Žilina-Záriečie
- 2014 – Konverzácie, Tanečné Divadlo Alternatív, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Stanica Žilina-Záriečie
- 2016 – Kto z Koho, Tanečné Divadlo Alternatív, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Stanica Žilina-Záriečie
- 2016 – 30 rokov cesty, Tanečné Divadlo Alternatív, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Bábkové divadlo Žilina
- 2016 – A takto, choreografia: Jaro Viňarský, Mathew Roggers, Kamil Mihalov, Zuzana Burianová. Premiéra: Stanica Žilina-Záriečie
- 2017 – Framing, Tanečné Divadlo Alternatív, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Stanica Žilina-Záriečie
- 2018 – Indigo, Nový priestor, réžia Katarína Brestovanská, choreografia: Katarína Brestovanská, Lukáš Bobalík, Zuzana Burianová. Premiéra: Nová Cvernovka Bratislava
- 2018 – i – Strata identity, Tanečné Divadlo Alternatív, choreografia: Zuzana Burianová v spolupráci s Michalom Freriksom. Premiéra: Stanica Žilina-Záriečie
- 2007 – Reč Dychu, site specific project, réžia a choreografia: Zuzana Burianová
- 2007 – The way you talk, Concordia University, Montreal, CA, choreografia a réžia Zuzana Burianová. Premiéra: Concordia University, Montreal, Montreal, CA
- 2010 – Denníky, súbor TDA a hostia, choreografia a réžia Zuzana Burianová. Premiéra: Tanečné Divadlo Alternatív Žilina
- 2010 – hlasy tela- výskum na tému improvizácie, Stanica Žilina-Záriečie, réžia: David Butula, tanečníci: Daniel Raček, Markéta Vacková, Zuzana Očenášová, Zuzana Burianová
- 2012 – Kto z Koho, Stanica Žilina-Záriečie, choreografia a réžie: Zuzana Burianová, spolupráca s DogDocs
- 2012 – Ľubošov regres, DogDocs, Bane Bankov, réžia, choreografia: Zuzana Burianová, DogDocs, účastníci tvorivého tímu
- 2013 – Tragoolater, Konzervatórium Jána Levoslava Bellu , Banská Bystrica, réžia, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Konzervatórium Jána Levoslava Bellu, Banská Bystrica
- 2013 – konflikt of apathy, Studio Matejka a Milan Kozánek, choreografia: Zuzana Burianová. Premiéra: Nový Priestor, Bratislava
- 2017 – Keď srdce správne bije, Nitra BD, réžia: Zuzana Burianová, Peter Kotrha, choreografia: tanečníci konzervatória v Nitre. Premiéra: BD Nitra