Debris Company
Profil

Stanislava Vlčeková (1981, Martin)  je absolventka Konzervatória Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici a odboru pedagogika moderného tanca na VŠMU v Bratislave, Stanislava Vlčeková, pôsobí od roku 2011 na Katedre hereckej tvorby Divadelnej fakulty VŠMU. Spolu s Renatou Bubniakovou a Luciou Kašiarovou založila v roku 2002 tanečnú skupinu MY3, v ktorej pôsobila ako spoluautorka a tanečnica. Často spolupracuje s divadlom SkRAT, Divadlom elledanse, ako aj s osobnosťami z oblasti divadla a filmu (napríklad s režisérmi Romanom Polákom, Kamilom Žiškom, Martinom Čičvákom, Michalom Vajdičkom, Petrom Bebjakom, Rastislavom Ballekom, Mariánom Amslerom, choreografkou Šárkou Ondrišovou a ďalšími).

Je kmeňovou členkou fyzického divadla Debris Company, kde pôsobí ako choreografka a interpretka. Na hudbu Jozefa Vlka vytvorila pre Debris Company choreografie v inscenáciách Soliloquy (Divadlo Aréna 2006), Dolcissime Sirene (Komorné štúdio Slovenského rozhlasu 2007), Ortopoetikum (A4 – priestor súčasnej kultúry 2007), Hexen (Divadlo elledanse 2010), MONO – v spolupráci s Petrom Jaškom (Divadlo elledanse 2010) a EPIC (Divadlo elledanse 2012).

Stanislavu Vlčekovú fascinuje hranica fyzických možností tela, ktorá ponúka objavovanie nových možností spájania pohybu. Organizuje a praktizuje intenzívne workshopy pre profesionálnych tanečníkov, tanečných pedagógov, choreografov a hercov doma i v zahraničí.

Získala niekoľko ocenení. V roku 2004 to bola Cena poroty na dvanástom ročníku Saitama International Dance Contest v Tokiu za spoluautorstvo choreografie pre skupinu MY3 v inscenácii My Tri My Try (Divadlo Aréna 2002). V roku 2009 bola cenou TAOS ocenená ako Tanečná osobnosť sezóny v súčasnom tanci za produkciu Hexen. V roku 2012 získala na Festivale choreografických miniatúr v Belehrade tretie miesto za choreografiu Rose pre Balet Bratislava (Divadlo Nová scéna 2011).

Jozef Vlk (1961, Bratislava) po založení divadelnej skupiny Hubris Company (neskôr premenovanej na Debris Company) absolvoval niekoľko hudobno-divadelných štipendií (Graz, Štutgart, Amsterdam atď.) a workshopov. Je zakladateľom a vedúcou osobnosťou jedného z prvých slovenských nezávislých divadelných zoskupení Debris Company, ktoré vedie takmer dvadsať rokov. Je autorom hudby mnohých tanečných a divadelných inscenácií, filmov a projektov. Meno Jozefa Vlka sa spája s množstvom divadelných, filmových, tanečných a iných produkcií.

Ako režisér a autor hudby spolupracoval s viacerými významnými osobnosťami na rôznych domácich či medzinárodných hudobných, divadelných a filmových projektoch s úspechom uvádzaných doma aj v zahraničí, ako sú napríklad Matthew Hawkins, Judy Kaplan, Lloyd Newson, Marjolein Sinke, Frank Cox, Jean Michel Bruyère, Pauline de Groot, Martin Burlas, Milan Sládek, Marta Polákova, Šárka Ondrišová, Kamil Žiška, Miloslav Luther, Martin Čičvák, Juraj Chlpík a ďalší. V súčasnosti sa pohybuje prevažne v oblasti divadla, elektronickej novej hudby, súčasného tanca a filmu. Bol organizátorom takých divadelných udalostí a festivalov v Bratislave, ako boli Bazén, Priestor 98 a Protéza.

Je autorom hudby a zároveň režisérom inscenácií, ktoré vznikli v rozpätí posledných desiatich rokov v produkcii Debris Company a v choreografii Stanislavy Vlčekovej: Soliloquy (2006), Dolcissime Sirene (2007), Ortopoetikum (2007), Hexen (2008), MONO (2010) (v spolupráci s Petrom Jaškom), Epic (2012), CLEAR (2014), trilógie WOW! (2017), Únos Európy (2017) a Jób (2019).

V roku 2003 režíroval strednometrážny tanečný film Deň.

Získal viacero ocenení. Za svoje hudobné kompozície získal ocenenia: v roku 2008 – DOSKY – cena v kategórii Najlepšia scénická hudba v inscenácii Canto Hondo (Divadlo elledanse), v roku 2011 – Cena poroty OST-RA-VAR – Najlepšia hudba sezóny v inscenácii Cenci (Divadlo Moravskoslezské Ostrava) a v roku 2012 – DOSKY – cena v kategórii Najlepšia scénická hudba v tanečnej inscenácii Rose/3Balet (Balet Bratislava).

V roku 2013 bol nominovaný na Cenu Tatra banky za umenie v kategórii Divadlo – za réžiu a koncept projektu Debris Company EPIC. V roku 2018 mu bola udelená Grand Prix Nová dráma za inscenáciu WOW!.