Preskočiť na obsahEN
EN

Ľubomír Vajdička
Profil

Ľubomír Vajdička po absolvovaní strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave pokračoval v štúdiu na Vysokej škole múzických umení v odbore divadelná veda (1963 – 1968). Od začiatku štúdia mu bola blízka aj režijná práca, prvé režijné skúsenosti nadobúdal v ochotníckom súbore vysokoškolákov OB – Nivy, s ktorým získal viacero ocenení. V práci s ochotníkmi pokračoval aj po svojom príchode do Martina, kde štyri roky rovnako úspešne spolupracoval so súborom v obci Dubové pri Turčianskych Tepliciach. V rokoch 1968 – 1983 pôsobil ako interný režisér v Divadle Slovenského národného povstania (v dnešnom Slovenskom komornom divadle) Martin, kde vytvoril rad pozoruhodných inscenácií najmä slovenskej a ruskej klasiky. Spolu so scénografmi Jozefom Cillerom a Jurajom Fábrym realizovali mnohé koncepty akčnej scénografie, ktorá bola fenoménom 70. a 80. rokov, keď sa začali hľadať nové možnosti inscenovania. Predstavovala odklon od klasického kukátkového divadla, nadmernej výtvarnosti, iluzívnosti a zložitého technického riešenia scény. Naopak, v rámci scény sa používal čo najmenší počet rekvizít, ktoré boli mnohovýznamové, viacúčelové.

V rokoch 1981 – 1984 pôsobil v Národnom divadle v Prahe a v rokoch 1983 – 2010 v Slovenskom národnom divadle. Pravidelne hosťoval vo viacerých divadlách v Čechách i na Slovensku (ND Praha, ND Brno, NDM Ostrava, Divadlo Thália v Košiciach, ŠD Košice, MDPOH Bratislava, Divadlo Andreja Bagara v Nitre a i.). Venoval sa aj televíznej réžii (séria televíznych inscenácií známych ako „televízne pondelky“, napr. J. G. Tajovský: Nový život, 1973; B. Slančíková-Timrava, O. Šulaj: Ťapákovci, 1977; V. Šukšin: Pytačky, 1973; F. Fitzgerald: Ako si Grétka trochu zdriemla, 1988; G. Maupassant: Vyznamenaný, 1990 a i.). V spolupráci s dramaturgom a dramatikom Petrom Pavlacom vytvoril v SND viacero divadelných inscenácií významných slovenských prozaických diel (B. Slančíková-Timrava: Veľké šťastie, 2003; M. Kukučín: Dom v stráni, 2006; I. Horváth: Bratia Jurgovci, 2013). V SKD Martin spoločne pripravili dramatizáciu Roznerovho diela Sedem dní do pohrebu (2012). Od roku 1990 sa venuje pedagogickej činnosti na Divadelnej fakulte VŠMU. Je autorom mnohých prekladov divadelných hier z ruského, francúzskeho a nemeckého jazyka (napr. E. Ionesco: Plešatá speváčka, G. Feydeau: Chrobák v hlave, E. Ionesco: Stoličky, I. Turgenev: Mesiac na dedine, A. P. Čechov: Tri sestry, N. V. Gogoľ: Hráči). Získal ocenenie Dosky v kategórii Najlepšia inscenácia sezóny, konkrétne za inscenácie Stoličky (1999, SND) a Sedem dní do pohrebu (2012, SKD Martin).