Soňa Kúdeľová
Profil

Choreografka vo svojich projektoch cielene a aktívne vytvára podmienky na intenzívne kolektívne spolupráce s vizuálnymi, hudobnými a intermediálnymi umelcami. V spoločných procesoch tvorby testujú hranice rôznych umeleckých vyjadrení v rovnakom čase a zdieľanom priestore. Okrem každodenného života, ľudí a ľudského charakteru, ju inšpirujú aj odborné teoretické texty, štúdie a eseje o umení a spoločnosti.

Kúdeľová debutovala tanečnou inscenáciou Autopilot (3. december 2017, Štúdio 12, Bratislava).V diele reflektovala snahu indivídua o nájdenie rovnováhy s okolím, rovnako ako aj snahy o vytváranie pozitívneho a cielene akceptovateľného obrazu o sebe v zrkadle ostatných. V inscenácii sa zameriavala na procesy vedúce k rituálnemu samospádu fatálnosti, vyplývajúcej z pragmatizmu odosobnenia a zovšeobecnenia. Choreografka odhaľuje falošné ilúzie bezpečia a bezkonfliktnosti, plynúce z rozhodnutia o začlenení do väčšinových nárokov a požiadaviek, do prúdu popularity a trendov. Snaha o sebazovšeobecnenie vyústilo v inscenácii do rezignácie, odosobnenia a zautomatizovania prejavu. Pragmatické reakcie prehlušia intímne osobné prejavy. Autopilot ako obsahovotvorný princíp v inscenácii rozhoduje v situáciách, keď sa rozhodnutiam snažíme vyhnúť. Či už z dôvodu, že nevládzeme, nechceme, bojíme sa prevziať zodpovednosť, alebo sme leniví. Autorka a performerka ponúka autopilota ako zlatú strednú cestu, nástroj, ktorý optimalizuje možnosti reality. Na scéne je však autopilotom paradoxne vháňaná do súkolia maximalizovanej produktivity a nivelizovanej aktivity. Fragmentarizácia a deštruovanie obrazu o sebe samej prebieha paralelne s meniacim sa obrazom televíznych obrazoviek, tvoriacich zadný plán javiska. Performerka sa s nimi postupne synchronizuje, nastáva stav absencie čohokoľvek osobného.

Nasledujúci Kúdeľovej projekt Autocorrect je autorská sólová tanečná inscenácia, inšpirovaná algoritmom automatickej opravy textu, ako aj následkami jeho používania a nadužívania v každodennom živote. Sledujeme kontrast medzi nekontrolovanými, energiou tryskajúcimi pohybmi, a programovo štylizovanou kontrolou tela performerky. Autocorrect je aj nástrojom seba-kontroly, kontroly identity. Tanec neustále osciluje na hranici medzi rýchlosťou a dynamikou tvorivého procesu a tempom každodenného života, vytvárajúc tak nepravidelný premenlivý rytmus striedania akcie a reakcie. Úmysel, akcia, kontrola, sebakontrola, korekcia sa vo zvyšujúcej dynamike postupne prelínajú, násobiac krivku závratnosti tempa, až do paralýzy. Videoprojekcia zahlcuje priestor obrazmi všetkých možností okamihu (všetko/naraz), manipuluje s pohybom performerky, vháňa ju do stále nových a nových situácií. Neustálou adaptáciou sa tanečnica stáva nástrojom, korekcia je dominantnou zložkou prejavu, pôvodné vyjadrenie sa celkom stráca pod tlakom a premenlivosťou vylepšení.

Tanečníčka nadväzuje na projekty Autopilot a Autocorrect vo svojom ďalšom projekte s názvom Autonomy (3. jún 2021, A4 – priestor pre súčasnú kultúru, Bratislava). V predchádzajúcich častiach trilógie Kúdeľová reflektovala najmä témy naviazané na vzťah automatizovaného fungovania človeka a multitaskingu. V poslednej časti trilógie uvažuje o autonómii jedinca v spojení s umeleckou činnosťou, spôsobom premýšľania, vnímania a vzájomnou interakciou človeka a umenia. Inscenáciu otvára tichá deklamácia útržkovitého sledu myšlienok. Kúdeľová precízne artikuluje, je ozvučená mikrofónom, slová sprevádza štylizovaný pohyb rúk. Tanec postupne naberá na dynamike a intenzite, až dosiahne úroveň tranzu. Na jeho vrchole tanečnica, postupne si uvedomujúc vlastnú autonómnosť, zmení rýchle a trhané pohyby, ktoré zdôrazňuje intenzívny zvuk, na plynulejšie, vzájomne nadväzujúce pohybové frázy. Zmietanie sa uprostred svetelných lúčov, hľadanie samostatnosti a autenticity v spleti myšlienok a vnemov, zahltenie impulzmi postupne vystrieda uvoľnenosť a ľahkosť bytia a pohybu.

Dôležitou obsahotvornou súčasťou diela je vizuálny koncept Borisa Vitázka. Projekcia, na ktorej sa objavuje Kúdeľová v rôznych situáciách, je tvorená kombináciou animácie a záznamov reality. Video prebieha simultánne s pohybom na scéne, pričom choreografiu obsahovo často dopĺňa, komentuje a pointuje. Vizuálny koncept a tanec sú symbioticky prepojené, vzájomne si v rámci dynamiky striedajú dominantnosť, čím navodzujú surreálny dojem.

Dlhé videozábery zachytávajú Kúdeľovú v rôznych statických civilných situáciách. V konfrontácii s dianím na javisku nie je jasné, či ide o tvorivé zahĺbenie alebo hedonistické vychutnávanie si nečinnosti. Symbol slimáka objavujúceho sa v projekcii striedavo vzbudzuje zhnusenie, zvedavosť a predstavuje zvláštnym spôsobom príťažlivú bytosť spriaznenú s performerkou. Podobnú symboliku vidíme aj v obraze s kreslom. Kreslo je objektom, s ktorým performerka splynie, akoby tu prekračovala hranice vlastného tela, spočíva v ňom po pohybových sekvenciách, uvoľňuje svoje telo do takej miery, že kontúry tela sa prelínajú s obrysmi kresla. Na druhej strane ju kreslo limituje, tým, že ohraničuje jej teritórium, možnosti pohybu sú dané tvarom kresla. Levitujúce kreslo sa postupne stáva aj ústredným motívom projekcií, odpútania.

Animácia, v ktorej sa Kúdeľová objavuje uprostred vznášajúcej sa bubliny evokuje sociálne vákuum, v ktorom sme sa ocitli v čase lockdownov. To, ako sme boli zbavení aktívnych činov a ako sa náš život redukoval na úroveň zamyslení, pocitov, sebaanalýzu. Premýšľanie vytesnilo akciu, dialóg a konfrontáciu v rámci reality do úzadia.

Kúdeľová vo svoje tanečnej tvorbe veľké filozofické či sociologické témy spracúva v ready-made formátoch. Komplexnosť svetonázoru je v jej dielach konfrontovaná s jednoduchosťou, až banálnosťou hľadania vlastného „wellbeingu“ (v zmysle vedomej správy života). Na javisko prináša konflikt medzi osobnými tendenciami a zaužívanými spoločenskými požiadavkami na život. Pohybovo ho exponuje na extatickú hranicu, na ktorej dokáže zasadiť pointu a vytvoriť – priestor na otázku, prenos existenciálneho pocitu, začiatok diskusie či polemiky.

Vo svojich projektoch osobitým spôsobom skúma presahy a prepojenia v rôznych prístupoch v performatívnom umení. Umenie je pre ňu vyjadrením aj objektom záujmu. Podľa Kúdeľovej umenie neexistuje samo o sebe, ale je rizómou v neustálom toku, ktorá vrastá do každodenného života. Choreografka nachádza zdroje pre diela v kreatívnej spontánnosti počas procesu tvorby, intuitívne pracuje s prijímaním a spracovaním tvorivých impulzov viažucich sa ku kontextu zvolenej témy a jej presahov. Okrem toho, prostredníctvom umenia neustále skúma vzťah tela a mysle v ich vzájomných interakciách, meniacich sa v čase a v závislosti od priestoru. Námety a tvorivé impulzy takéhoto výskumu sa v tvorbe Kúdeľovej ozrejmujú v témach medziľudských či spoločenských vzťahov, sociálno-psychologickej adaptácie aj individuálnej existencie jedinca. 

2017 – Autopilot, Štúdio 12, Batyskaf o. z., choreografia: Soňa Kúdeľová. Premiéra: Štúdio 12, Bratislava

2019 – Autocorrect, o.z. Gegangere /Project BATYSKAF, choreografia: Soňa Kúdeľová. Premiéra: Štúdio 12, Bratislava

2021 – Autonomy, o. z. CHAOSMOS, choreografia: Soňa Kúdeľová. Premiéra: A4 – priestor pre súčasnú kultúru, Bratislava