Preskočiť na obsahEN
EN

Marta Poláková
Profil

Marta Poláková (1963, Bratislava) patrí k prvej generácii tvorcov nezávislej scény súčasného tanca na Slovensku. Svoju tanečnú kariéru začala v súbore moderného tanca Bralen, kde patrila k silnej interpretačnej generácii, ktorú tvorili aj ďalšie budúce tanečné osobnosti, ako napríklad Zuzana Ďuricová Hájková, Anna Sedlačková Nedbalová, Mira Kovářová a ďalší.

Absolvovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave (1990). Získala niekoľko zahraničných štipendií – vzdelávací program v Theatre de la Danse Contemporaine v Paríži (1995), ArtsLink Residence v New York City (1996) a tiež prestížne Fulbrightovo štipendium na výskum (2007).

Založila a viedla prvú skupinu profesionálnych tanečníkov na Slovensku a dato, zameranú na súčasný tanec (1990 – 1999). Skupina spolupracovala s divadelným zoskupením Hubris, napríklad pri projektoch Ullysses a Something in the way, čím sa Poláková stala v slovenských podmienkach jednou z priekopníčok nového štýlu –  fyzického divadla, neskôr označovaného ako tanečné divadlo.

V tomto období sa snažila nielen o presadenie najprogresívnejších trendov v tanečnom umení, ale zároveň hľadala aj vlastné cesty na vyjadrenie umeleckých zámerov. Často sa pohybovala na experimentálnej pôde, inšpiráciu čerpala z práce s improvizáciou. Na projektoch spolupracovala s tvorcami z iných umeleckých odborov (hudobníkmi, výtvarníkmi, fotografmi...), nechávala sa ovplyvniť novými impulzmi vyplývajúcimi z tvorivého stretu preferencií, ťažiskových pre jednotlivé médiá, čím sa jej projekty od počiatku pohybovali na hranici intermediálnosti.

V  roku 2003 založila zoskupenie Dajv. V druhej etape svojej tvorby v tomto zoskupení vytvorila s mladou generáciou tanečných interpretov mnohé originálne projekty a ovplyvnila neskoršie umelecké smerovanie tanečníkov (Yuri Korec, Peter Šavel, Magdaléna Čaprdová, Emil Leeger atď.).

 V roku 2008 získala certifikát z Laban Bartenieff Institute of Movement Studies v New Yorku a založila Labanov ateliér Bratislava – platformu pre pohyb a tanec (L.A.B.), kde vytvorila bázu umeleckých a vzdelávacích projektov zameraných na progresívne prístupy k pohybu a využívajúcich Labanovu analýzu pohybu a iné prístupy založené na integrácii tela a mysle v pohybe. L.A.B. vo svojich aktivitách sprítomňuje odkaz Rudolfa Labana a aplikuje princípy Labanovej analýzy pohybu v umeleckej tvorbe a vzdelávaní. Medzi Polákovej výskumné aktivity pod hlavičkou L.A.B. a v spolupráci s VŠMU patria napríklad projekty: Cítiť (ne)viditeľné, L.A.P. ako nástroj pre výskum pohybu, spolupráca na projekte Zuzany Vašičákovej Očenášovej Hybaj pán Laban a  predstavenie k 140. výročiu narodenia Rudolfa von Labana Laban 140. Poláková organizuje od roku 2008 v rámci platformy L.A.B. workshopy a vzdelávacie programy, v poslednom období zamerané na kontinuálne vzdelávania tanečných pedagógov.

Polákovej dlhoročná spolupráca so svetelným dizajnérom Róbertom Polákom vytvorila charakteristickú scénickú atmosféru jej inscenácií. Práca so zakomponovaním pološera do nasvieteného priestoru, práca s tieňmi a odleskami akcie bola v počiatkoch súčasného tanca v deväťdesiatych rokoch na Slovensku nevídaná.

Poláková v rôznych obdobiach spolupracovala s hudobnými skladateľmi Jozefom Vlkom, Petrom Zagarom, Martinom Burlasom, Borisom Lenkom, Danielom Matejom, Ľubomírom Burgrom, Jozefom Luptákom, Michalom Novinskim, Oskarom Rózsom, Petrom Machajdíkom a Martinom Polákom. Participovala aj na činoherných projektoch s režisérmi v Divadle J. Palárika v Trnave (1993 Maratónkyne, réžia Štefan Korenči), s Komorným divadlom v Martine (1996 Coriolanus, réžia Roman Polák) a Činohrou Slovenského národného divadla (2016 Nevesta hôľ, réžia Roman Polák). 

Tvorba Marty Polákovej bola prezentovaná v zahraničí, napríklad v Anglicku, Francúzsku, Írsku, Dánsku, Taliansku, Rakúsku, Maďarsku a v Českej republike.

Spolupracovala s významnými osobnosťami svetovej scény súčasného tanca, ako sú Pauline de Groot, Julyen Hamilton, Marc Tompkins, Randy Warshaw, Billy Young, Willy Dorner, Mathew Hawkins, Jude Kaplan a ďalší.

Venuje sa aj publikačnej činnosti. Dosiaľ napísala  štyri publikácie: Sloboda objavovať tanec (2011, Divadelný ústav) a Dynamické telo, 1. časť (2013, VŠMU), Dynamické telo, 2. časť (2015, VŠMU), Kreatívny tanec pre deti a mládež (2016, o. z. BinMotion so spoluautorkou M. Pucovou), pravidelne publikuje články a štúdie v odborných časopisoch o tanci Tanec a Tempo, kontinuálne a systematicky sa venuje výskumnej práci zameranej na analýzu pohybu.

Pôsobí ako docentka na katedre tanečnej tvorby Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde od roku 1994 vyučuje techniku súčasného tanca a improvizáciu, a prispela k otvoreniu nového študijného odboru Tanečné divadlo a performancia.

Marta Poláková stojí na čele iniciatív Platformy pre súčasný tanec (PlaST). PlaST je profesijná nezávislá organizácia združujúca umelcov aktívnych v tanečnom umení. Vznikla v Bratislave v roku 2016 z potreby riešiť problémy v oblasti súčasného tanca na Slovensku. Systematicky sa snaží o inštitucionalizovanie tanečného umenia, jeho podporu a vytvorenie trvalo udržateľnej infraštruktúry pre slovenský súčasný tanec, o zahrnutie tanečného umenia do kultúrnych stratégií.