Roman Polák
Profil

Roman Polák po absolvovaní gymnázia v Novom meste nad Váhom, kde sa aktívne stretol s ochotníckym divadlom, začal študovať odbor divadelná réžia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v ročníku Miloša Pietora. Po absolvovaní štúdia v roku 1982 pôsobil v činohre Štátneho divadla Košice a od roku 1984 v Divadle SNP v Martine. V martinskom divadle sa ako interný režisér podpísal pod množstvo inscenácií, vďaka ktorým bol v 80. rokoch 20. storočia zaradený k najvýznamnejším režisérom na Slovensku. S martinským súborom pripravil inscenácie Dotyky a spojenia (1988) a Baal (1989), ktoré neskôr reprezentovali československé divadlo na európskych medzinárodných festivaloch (Vroclav, Toruň, Moskva, Belehrad). Vyvrcholením úspechov oboch inscenácií bola vlna pozitívnych reakcií európskych kritikov v škótskom Edinburghu. Denník The Guardian ocenil inscenáciu Dotyky a spojenia prestížnou cenou The Guardian´s Critic´s Choice.

V rokoch 1990 – 1996 nemal trvalý angažmán. V tomto období spolupracuje najmä s Divadlom ASTORKA Korzo ´90, so Slovenským národným divadlom a s Divadlom Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1996 – 2000 pôsobí ako interný režisér v Divadle ASTORKA Korzo ´90, v roku 2000 sa stáva umeleckým šéfom činohry Štátneho divadla Košice, kde zostáva do roku 2002 a v roku 2005 sa vracia do Divadla ASTORKA Korzo ´90 na post umeleckého šéfa a režiséra. Ako etablovaný režisér začal spolupracovať aj so zahraničnými divadlami – v Shakespeare Repertory Theatre (Chicago, USA) inscenoval v roku 1992 Macbetha a intenzívne pracoval aj v českých divadlách v Brne a v Prahe. V apríli 2006 sa stáva riaditeľom Činohry SND a na tomto poste zotrvá do mája 2008. V rokoch 2013 – 2017 bol opäť riaditeľom Činohry SND a z tejto pozície stál pri zrode medzinárodného divadelného festivalu Slovenského národného divadla Eurokontext.sk, ktorý prezentuje tvorbu divadiel z krajín V4 a vybraných partnerov z Európskej divadelnej konvencie (ETC).

Okrem divadelnej réžie sa Roman Polák venuje aj filmovej réžii. Podieľal sa na viacerých domácich i koprodukčných filmových a televíznych projektoch (Aminina pamiatkaNové utrpenie AntonaDiabol). Za činoherné i operné réžie získal viacero nominácií a cien v rozličných anketách a na festivaloch. Venuje sa aj pedagogickej činnosti – v rokoch 1994 – 1996 pôsobil ako externista na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne a v roku 2007 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Interným pedagógom Divadelnej fakulty VŠMU sa stal v roku 2011, kde prednáša na Katedre réžie a dramaturgie.