František Lipták
Profil

Výtvarník a scénograf František Lipták  sa narodil v Poprade. V rokoch 1977 – 1981 študoval propagačnú grafiku na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach (dnes Škola umeleckého priemyslu, Košice). V štúdiu pokračoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde v rokoch 1981 až 1986 študoval scénografiu pod vedením Ladislava Vychodila.

Prvú scénu a kostýmy v profesionálnom divadle vytvoril ako študent pre Divadlo Jonáša Záborského v Prešove k inscenácii Hriech (1985). Od roku 1986 pracoval takmer vo všetkých slovenských divadlách, ale často hosťoval aj v Čechách a Poľsku. V roku 1990 krátko pôsobil ako šéf výpravy v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave (dnes Bratislavské bábkové divadlo). V tom istom roku založil s režisérom Ondrejom Spišákom nezávislú divadelnú spoločnosť Teatro Tatro, v ktorej ako scénograf pôsobí dodnes. Pracoval aj na viacerých inscenáciách počas Spišákovej éry v Bábkovom divadle, resp. Starom divadle v Nitre. Pravidelne spolupracuje so Slovenským národným divadlom a Radošinským naivným divadlom v Bratislave. Vytvoril niekoľko úspešných scénografií v Poľsku, napríklad Królowna krainy śniegu (Opolski teatr lalki i aktora, Opole, 1999), Wesele FigaraRobinson Cruzoe (Teatr Nowy, Łodż, 2000 a 2002), Merlin. Inna historia (Teatr Narodowy, Varšava, 2003). Mnohé z nich boli ocenené.

Od roku 1991 sa venuje aj filmovej scénografii. Ako architekt spolupracoval na profilových slovenských filmoch deväťdesiatych rokov 20. storočia v réžii Martina Šulíka Všetko, čo mám rád (1992), Záhrada (1995), Orbis Pictus (1997), Zabíjačka, Krajinka (obe 2000). S Václavom Vorlíčkom spolupracoval na filme Vták Ohnivák (1997), s Miroslavom Šindelkom na filme Vášnivý bozk (1994), s Agnieszkou Holland na filmoch Tretí zázrak (1999) a Jánošík. Pravdivá história (2009).

Spektrum umeleckých prác všestranne zameraného výtvarníka F. Liptáka je neobvykle pestré. Ovláda viaceré remeslá, výtvarné techniky či grafické programy. Navrhuje divadelné kostýmy, plagáty, ilustruje knihy. Dominantnou časťou jeho umeleckej tvorby je voľná maľba.

Vo voľnej tvorbe ho inšpirujú bežné, banálne či jednoduché situácie. V jeho obrazoch vystupuje typická postavička štylizovaného človiečika, ktorý sa stal symbolom vtipných interpretácií textov. Realizoval množstvo samostatných výstav, ako napr. Zbojnícky oltár (1997), Márnosť šedivá (1996), Čert nespí (1997), Koniec Koncov (1999) a svoje výtvarné diela vystavoval v Poľsku, Francúzku, Rakúsku, Nemecku, Kanade, Českej republike. Má vlastnú galériu v Lišove. Za svoju tvorbu bol ocenený nielen na Slovensku, ale aj v Čechách a Poľsku.