Yuri Korec
Profil
Juraj (Yuri) Korec (1975) získal prvé tanečné skúsenosti v klasickom balete na Základnej umeleckej škole Antona Cígera v Kežmarku. Neskôr, už ako žiak Hotelovej akadémie Otta Brucknera v Kežmarku, sa na medzinárodnej úrovni venoval športovému tancu. Po strednej škole študoval na Katedre tanečnej tvorby Vysokej školy múzických umení v Bratislave a účinkoval v Tanečnom divadle Bralen. V tejto dobe začal aj s výučbou techniky súčasného tanca a tanečnej improvizácie, ktorým sa venuje dodnes. V poslednom ročníku štúdií pôsobil v Divadle Štúdio tanca v Banskej Bystrici. Magisterské štúdium ukončil v roku 2002 a v rovnakom roku založil v Bratislave v spolupráci s choreografkou Martou Polákovou združenie pre súčasný tanec DAJV. Vznik tohto telesa bol jeden z významných krokov rozvoja slovenského súčasného tanca.
Od roku 2004 pôsobil ako umelec na voľnej nohe prevažne v zahraničí. Jeho prvým angažmánom bola práca so skupinou Editta Braun & Schauspielhaus Salzburg (Rakúsko). Odvtedy spolupracoval na medzinárodnej scéne s mnohými tanečnými spoločnosťami ako Ventura Dance Company (Švajčiarsko), Retina Dance Company (Belgicko), Jean Abreu Dance (Spojené kráľovstvo), Cocoondance Company and Stephanie Thiersch/Mouvoir (Nemecko), cieLAROQUE/Helene Weinzierl (Rakúsko) a Stephanie Schober & Dance Company (Spojené kráľovstvo), pričom striedavo žil v Bruseli, Londýne a Salzburgu.
Po roku 2000 začal tvoriť a vystupovať pod umeleckým menom Yuri Korec a intenzívnejšie kreovať aj vlastné autorské projekty. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí ph-neutral (2005), tanečná inscenácia s Tarekom Halabym, Andrejom Petrovičom, premiérovaná v rámci BXL Bravo v Kaaitheater v Bruseli; new bit-new beat (2006), sólová inscenácia s premiérou na festivale tanz_house Festival 06 v Salzburgu; beat it (2009), tanečná inscenácia premiérovaná na Long Dance Night Salzburg ako výsledok koučovaného projektu pre absolventov tanečných štúdií v spolupráci s Helene Weizierl.
Tanečné filmy Deň (2004), ktorý vytvoril s Andrejom Petrovičom a Jozefom Vlkom, a DARKROOM (2007) v spolupráci s Petrom Bebjakom, boli uvedené na medzinárodných festivaloch Napolidanza (Taliansko), Artfilm (Slovensko), Cinedans (Holandsko), ArtFilmFestival Assolo (Taliansko), Antimatter (Kanada), Zlatá Praha (Česká republika), Festival International du Film sur l'Art (Kanada) a ďalších. Doposiaľ najúspešnejším tanečným filmom je voiceS (2010), ktorý vznikol v spolupráci a produkcii s Peter Bebjak/D.N.A. production a Helene Weinzierl/CieLAROQUE a získal viaceré svetové ocenenia.
Medzi jeho ďalšie diela patrí napríklad multimediálna tanečná inscenácia h a b i t a t v produkcii Tanzplan Dresden, Semperoper Dresden, Palluca Tanz Schulle Dresden. Neskôr bol choreografom niekoľkých ďalších tanečných diel s premiérami v zahraničí. Medzi ne patrí tanečné sólové dielo Zero z roku 2013 v spolupráci s Matanom Levkowichom a Helene Weinzierl a tanečné predstavenie 20/20 vision or from-BREAK-on, ktoré produkovala CieLAROQUE/Helene Weinzierl, Rakúsko.
V súčasnosti sa zameriava predovšetkým na vlastnú tvorbu. Pod značkou Yuri Korec & Co. pravidelne uviedol d-BODY-m (2017), Sólo nielen pre jedno telo (2018), Nesólo (2018) a Habibi 2196-18 (2018). V období lockdownov počas pandémie COVID-19 sa vrátil k dielu Sólo nielen pre jedno telo a vytvoril jeho novú digitálnu verziu (uvádzanú naživo a online prostredníctvom videokonferenčnej aplikácie Zoom) s názvom SNPJT.online (2020). Nasledovalo dielo Sapiens Territory (2020), inscenácia pre siedmich tanečníkov, ktorá vyplynula z ich spoločného dlhodobého umeleckého výskumu na medzinárodnej úrovni a Príbeh (2024).
V roku 2018 absolvoval doktorandské štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde dodnes pôsobí ako pedagóg prednášajúci o súčasnom tanci, performancii a nových prístupoch k pohybu. Pôsobí tiež v oblasti terapie metódou Rolfingu®.
Yuri Korec & Co. je projektová platforma a umelecká značka choreografa a performera Juraja Korca. Vytvoril ju ako bázu pre rôzne umelecké spolupráce, ktorých výsledkom sú rôznorodé diela súčasného tanca. Prvým celovečerným dielom uvedeným pod touto značkou v roku 2017 bola tanečná inscenácia d-BODY-m. Odvtedy platforma zastrešila niekoľko ďalších diel, okrem iného aj performatívnu prednášku Sólo nielen pre jedno telo (2018), sólovú performanciu Nesólo (2018) a skupinovú performanciu Sapiens Territory (2020). Tematickým ťažiskom diel z produkcie Yuri Korec & Co. je fenomén prezencie ľudského tela, jeho fyzického potenciálu aj emotívnej pestrosti a jeho interakcia s okolitým svetom. Korec fenomén prezentnosti v rámci teoretickej práce nielen analyzuje a pomenúva, ale skúma aj jeho rôzne aspekty a divákom ho podáva v originálnych scénických dielach.
Korcove kreatívne postupy sa vyznačujú experimentovaním s možnosťami a hranicami definície pohybovej formy. Pohyb v interakcii s ostatnými umeleckými médiami spolupracuje na skúmaní vzťahu medzi aktérmi/kami a recipientmi/kami performancií. Svoje projekty konceptuálne zasadzuje do sociálno-spoločenskej reality domáceho prostredia. Umelecké spolupráce združenia Yuri Korec & Co. produkčne zastrešuje občianske združenie Skrzprst, ktoré okrem vzdelávacích aktivít v prostredí súčasného tanca a nových prístupov k pohybu spolupracuje aj s najmladšou generáciou tanečníkov.
Inscenácia d-BODY-m mala premiéru 8. októbra 2017. Základnou inscenačnou témou projektu bola dekonštrukcia pohybu, ktorú poznáme napríklad z divadelných postmoderných projektov. Na javisku boli dvaja performeri: muž (Lukáš Bobalík) bol nahý a žena (Eva Priečková) oblečená v červených šatách, on neustále (aj keď sa nehýbal) na vrchole intenzity potenciálu akčnosti, ona statická, odosobnená v pohybe. Interakcia medzi nimi mala skôr charakter prelínajúcich sa sól ako duetu. Diváci sledovali rozklad a rozfázovanie chôdze, pádu na zem, behu, hodu papierom, lozenia po štvornožky či pohľadu do strán. Každý pohyb sa zopakoval v rôznych rýchlostiach s rozličným napätím svalov a ukáže sa z viacerých strán. Hudobný podklad tvorila pieseň od kapely Puding pani Elvisovej Naraz teraz. Text piesne na jednej strane vhodne ironizoval konceptuálne myslenie a konvenciu unisona v tanci a svojou odľahčenosťou moduluje temporytmus choreografie. Dramaturgickú líniu inscenácie tvorila zacyklená repetitívna mustra sekvencií, ktoré nerozvíjali ani príbeh, ani vzťah, vytvárajú časopriestorový paradox.
Korec spochybňuje automaticky preberaný vzťah (meradlový, obsahovo-významový) bodu k inému bodu, indivídua s iným človekom, nabáda na pozorné skúmanie takýchto vzťahov, otvára rezervoár možností a ničím ich neobmedzuje a ani nevymedzuje.
Tanečné dielo Habibi problem (2008) rakúskej choreografky Helene Weinzierl bolo inšpirované skutočným tragickým príbehom dvojice iránskych gayov v tínedžerskom veku a ich problémov vyplývajúcich z toho, že štát neakceptuje vzťahy rovnakého pohlavia. Napriek tomu, že príbeh Mehdiho Kazemiho a jeho priateľa sa odohral v roku 2005, jeho politický apel je, žiaľ, stále aktuálny. Korec, ktorý sa autorsky spolupodieľal na pôvodnej verzii tohto diela, prezentoval nanovo vytvorenú tanečnú performanciu Habibi 2196-18 (2018). Projekt je re-enactment choreografie a porovnáva stav spoločnosti v roku 2008, keď vzniklo dielo Habibi problem, a v roku 2018. Tematicky ho ukotvil v kontexte slovenského prostredia. Cez tému prenasledovania LGBTI+ komunít v autokratických režimoch divákov konfrontuje s metaforou strachu z inakosti a z neznámeho. Dôraz kladie na fakt, že ak aj niekto nie je priamo odsúdený na život vo väzení, neznamená to, že vonku sa môže cítiť slobodne.
Dialóg medzi videom a tancom sa odohrával v naratívnej linke príbehu o vzťahu mužov a paralelne aj v plynulom napájaní rozličných princípov pohybu, teda odovzdávaním pohybových tém a nadväzovaním v ich rozvíjaní. Princípom sa stala repetitívnosť, opakovanie pohybových fráz a cyklenie sa videosekvencií. Násobenie obrazu zvyšovalo napätie a naliehavosť výpovede. Vo videu sa zrkadlilo aj rozkladanie pohybu tanečníka, dialo sa to zacyklením niektorých scén – behu, úniku a zároveň v princípe scudzovania.
Video vnášalo do závažnej témy nadhľad, vďaka čomu inscenácia, aj keď zobrazovala mentálnu a emocionálnu mizériu, nevyvolávala úzkosť. Korec totiž priblížil postavy/interpretov ich rovesníkom, nie sú to ľudia z „inej planéty“ a ani martýri, sú to obyčajní sympaticky „drzí“ mladí muži.
Tanečníkova interpretácia sa koncentrovala v civilnom prejave a v striedmosti výrazu. Dominovala repetícia pohybov, ktorej automatizovanú odosobnenosť narúšali ruptúry, okamihy s výbuchmi expresívneho a emotívneho prejavu.
Hoci šlo o apelatívnu inscenáciu, zachovala si umelecké kvality. Osobný názorový postoj autor konkretizoval a ukotvoval tému v súčasnej realite a pútavom estetickom tvare.
Tému slobody vyjadril autor hrou s princípom slobody a obmedzenia pohybu. Objavoval sa aj v tanci aj v projekcii. Chvíľu bol pohyb obmedzený, inokedy naopak prehnaný, expanzívny a na hraniciach fyzických možností. Na javisku stáli stroho pôsobiace kusy nábytku a vytvárali rámec pohybu. Vymedzovali pohybovú priestorovú kresbu, menili fokus pohybových fráz. Dianie v projekcii bolo naproti tomu exponovane slobodné, pohyb nebol ničím limitovaný.
Repetícia pohybov a zacyklenie vyvolávali ilúziu plynutia času, v ktorom stret s nenávisťou, ktorý sa udial v minulosti a predvádza sa v súčasnosti, je zároveň desivou prognózou budúcnosti.
Performatívna inscenácia Sapiens Territory mala premiéru 9. októbra 2020. Choreografia pre sedem tanečníkov vznikla na základe spoločného dlhodobého výskumu na medzinárodnej úrovni. Projekt bol postavený na spolupráci tanečníkov, ktorí boli po niekoľkých dňoch workshopu doplnení tanečníkmi aj netanečníkmi z prostredia, v ktorom sa projekt uvádzal.
Korec sa v diele Sapiens Territory znovu zaoberá násilím, tentoraz v inej podobe ako v predchádzajúcom projekte. Svoju pozornosť sústredil na nenápadné násilie, ktoré na sebe páchame, v snahe predstierať a napĺňať očakávania, požiadavky, v snahe nivelizovať svoju osobnosť s cieľom čo najväčšej spoločenskej akceptácie. Choreograf s medzinárodnou skupinou tanečníkov podrobil tieto javy dôslednému skúmaniu. Dospel k poznaniu, že viac ako samotné rámce nás formuje to, ako sa voči nim vymedzujeme. Sapiens Territory si všíma momenty, keď nás telo náhle zradí. Vtedy nastáva okamih, keď sa musíme a aj dokážeme prejaviť, sme sami sebou. Iniciovaná peripetia indispozície a mikrokolapsu, ktorú Korec dômyselne nastavil, poskytuje možnosti pre prirodzenosť reakcií a interakcií. Krehkosť a zraniteľnosť obsiahnutá v indispozícii v jeho choreografii kreuje krásu vzťahov, tvorca sa zameriava na autenticitu a vzdáva sa konkrétnej naratívnej linky inscenácie. Magická hudba Matúša Bolka sprevádzala dianie zvukovými meandrami, dotvárala charakter a atmosféru obrazov. Scéna a svetelný dizajn Matúša Ďurana a Tomáša Hubinského pomocou podsvietených kruhových stoličiek bez operadla vyabstrahovali priestorovú sieť, schému, v ktorej všetko so všetkým súvisí a v ktorej sa odohrávajú individuálne mikropríbehy.
(autorka hesla: Monika Čertezni, publikované online 2025)
1999 – Tanec o láske, VŠMU, Bratislava, choreografia: Yuri Korec. Premiéra: Dvorana VŠMU, Bratislava
2000 – Žltý autobus, VŠMU, Bratislava, choreografia: Yuri Korec. Premiéra: Dvorana VŠMU, Bratislava
2001 – Na vlnách TV, VŠMU, Bratislava, choreografia: Yuri Korec. Premiéra: Dvorana VŠMU, Bratislava
2005 – ph-neutral, Yuri Korec & Co, choreografia: Yuri Korec. Premiéra: BXL Bravo, Kaaitheatre, Brusel, Belgicko
2006 – new bit – new beat, Yuri Korec & Co, choreografia: Yuri Korec. Premiéra: TANZ_HOUSE FESTIVAL Salzburg, Rakúsko
2009 – beat it, Yuri Korec & Co, choreografia: Yuri Korec. Premiéra: Lange Nacht des Tanzes, Salzburg, Rakúsko
2013 – Zero2010 h a b i t a t (súčasť trilógie num_bers – a trilogy),Yuri Korec & Co, choreografia: Yuri Korec, umelecké vedenie a námet: Helene Weinzierl. Premiéra: ARGEkultur, Salzburg, Rakúsko
2013 – 301 3 01 IS IT ME, CieLaroque/Helene Weinzierl, choreografia: Yuri Korec. Premiéra: Festspielhaus, St.Pölten, Rakúsko
2014 – Axiomatické lákadlo, Yuri Korec & Co, choreografia: Yuri Korec. Premiéra: Divadlo Lab, Bratislava
2015 – 20/20 vision or from-BREAK-on, CieLaroque/Helene Weinzierl, choreografia: Yuri Korec. Premiéra: ARGEkultur, Salzburg, Rakúsko
2015 – Pocitové rozUmenie, Byť v pohybe, mimoOs, choreografia: Marta Poláková, Yuri Korec, Peter Šavel, réžia: Tomáš Procházka. Premiéra: URBAN HOUSE, Bratislava
2017 – d-BODY-m, Jakub Turčan, choreografia: Yuri Korec. Premiéra: Divadlo Arteatro, Bratislava
2018 – Sólo nielen pre jedno telo, Skrzprst o.z., choreografia: Yuri Korec. Premiéra: Divadlo Lab, Bratislava
2018 – Nesólo; Skrzprst, Jakub Turčan; choreografia: Yuri Korec. Premiéra: TICHO a spol., Bratislava
2018 – Habibi 2196-18, Skrzprst/Jakub Turčan, CieLaroque/Helene Weinzierl, choreografia: Yuri Korec. Premiéra: TICHO a spol., Bratislava
2020 – SNJPT.online, Skrzprst, choreografia: Yuri Korec. Premiéra: online
2020 – Sapiens Territory, Skrzprst, choreografia: Yuri Korec. Premiéra: A4 – priestor súčasnej kultúry, Bratislava
2024 – Ne-príbeh (bariéra), Skrzprst, choreografia: Yuri Korec. Premiéra: Považská galéria umenia v Žiline
2024 – Príbeh, Skrzprst, choreografia: Yuri Korec. Premiéra: Nová synagóga v Žiline