Anna Sedlačková
Profil
Pedagogička, tanečnica, performerka a choreografka Anna Sedlačková (1962) začínala v súbore moderného tanca Bralen, kde okrem mnohých interpretačných skúseností dostala príležitosť aj ako choreografka. V súbore sa zoznámila s Martou Polákovou a spoločne založili skupinu a dato. V rokoch 1983 – 1987 študovala na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU na Katedre tanečnej tvorby pedagogiku tanca. V čase svojho pedagogického pôsobenia na tanečnej katedre založila spolu s Milanom Kozánkom a Luciou Holinovou Ateliér pohybu Dvorana (1995 – 1997). Jedným z hlavných cieľov tohto priestoru pre rozvoj tvorivého a interpretačného potenciálu študentov bolo zintenzívnenie komunikácie medzi tancom a ostatnými umeleckými druhmi.
V roku 1998 absolvovala študijný pobyt v European Dance Development Center v Arnheme (Holandsko).V akademickom roku 2001/2002 získala prestížne Fulbrightovo štipendium na štúdium na Hampshire College v USA. V roku 2005 obhájila dizertačnú prácu Základné vývojové vzorce pohybu v systéme Body – Mind Centering® a možnosti ich využitia v procese tanečného vzdelávania. Vedomosti zo štúdia psychosomatických súvislostí Sedlačková popri pedagogických aktivitách kontinuálne uplatňuje aj pri tvorbe pohybového materiálu vo svojich choreografiách. Absolvovala programy Somatic Movement Educator v USA a Infant Movement Educator v systéme BMC v Nemecku (2006). Založila občianske združenie Babyfit (2004), ktoré sa zameriava na vzdelávanie v oblasti vývinu pohybu, skúsenostnej anatómie a fyziológie. V roku 2019 absolvovala certifikovaný kurz Teacher Training BMC®. Cieľom práce Anny Sedlačkovej je charakteristika systému pohybu, ktorý využíva prepojenie tela a mysle. Vo svojej práci poukazuje na základné princípy a štruktúry pohybu. Definuje vzťah a prepojenie jednotlivých častí tela. V tejto súvislosti otvára priestor pre vzájomné využívanie poznatkov z iných tanečných techník, ktoré napokon využíva v procesoch skúmania. Anna Sedlačková sa detailne venuje pozorovaniu pohybu nielen u dojčiat a batoliat v občianskom združení Babyfit, ale rovnako je to súčasť jej tvorivej choreografickej práce, ktorú môžeme definovať ako neustály výskum v oblasti anatómie pohybu, medziľudskej komunikácie, improvizácie, spontánnosti a hravosti.
Ako tanečná interpretka spolupracovala s Martou Polákovou v skupine a dato a aj so zahraničnými choreografmi Matthewom Hawkinsom, Allyson Green, Marthou Renzi, Mary Fulkerson, Marjolin Sinke a ďalšími. V roku 1995 založila spolu s Monikou Čertezni a Martinou Bicákovou skupinu AS Project, pre ktorú vytvorila inscenácie AS Project (1995), Balada (1996), Kolotočenie/Spinning Dance (1997), Prešporské tangá, BM Express (1999), Pravidlá hry (2000) a ďalšie. K výrazným Sedlačkovej dielam z prvého obdobia jej choreografickej tvorby patrí inscenácia Prešporské tangá, ktorá je čiastočne dokumentárnou intímnou spoveďou. Je vystavaná na príbehoch a spomienkach jej rodičov a zároveň podávajú melancholický obraz mesta, v ktorom vyrastala.
Sedlačkovú v prístupe k choreografickej tvorbe výrazne ovplyvnili štipendijné pobyty v USA, kde sa začala jej dlhoročná spolupráca s Martou Renzi a Martou Miller. Spolu s nimi vytvorila viacero projektov predstavených doma i v zahraničí, ktorých súčasťou bolo aj aktívne zapojenie slovenských tanečníkov (Márnotratná dcéra, Rozhovory na diaľku/Long Distance dialogues, Šaty/Dress, Nový cirkus a i.). Táto tvorivá spolupráca sa kontinuálne obojstranne rozvíja, renomovaná americká choreografka a filmová režisérka Marta Renzi priamo označila tvorivé impulzy Anny Sedlačkovej za inšpiráciu pre mnohé zo svojich projektov. Anna Sedlačková tiež často spolupracovala s choreografkou, tanečnicou a pedagogičkou Annou Línovou Caunerovou, ktorá dlhodobo pôsobí v Českej republike. Ich spoločný projekt Rozhovory kombinoval v nanovo tematizovanej štruktúre improvizované tanečné vstupy s dialógmi. V textových výstupoch sa miesili osobné výpovede s objektivizovanými názormi a humorné situácie vyplývajúce z tohto stretu všeobecného a osobného dopĺňali svojou ľahkosťou dynamické tanečné pasáže.
Anna Sedlačková patrí k významným osobnostiam, ktoré stáli pri zrode súčasného tanca na Slovensku. Svojím jedinečným spôsobom výučby a medziľudskej či tvorivej komunikácie inšpiruje od roku 1994 aj študentov a študentky na Katedre tanečnej tvorby HTF VŠMU počas seminárov úvod do pohybu, technika Mercea Cunninghama a kontaktná improvizácia.
V prvej fáze svojej choreografickej tvorby sa Sedlačková sústreďovala na osobné a historické príbehy, ktoré sa jej svojím obsahom dotýkali. Inscenácia BM Express (1998) vychádza zo zážitkov, pozorovaní a príbehov odohrávajúcich sa vo vlaku na trase Bratislava – Malacky. Interpreti (Anna Caunerová Línová, Yuri Korec, Anna Sedlačková) vniesli do choreografie vlastné zážitky z pravidelného cestovania vlakom. Odpozorované matrice správania sa stali materiálom pre situačnú komiku výstupov. Formálna a skratkovitá komunikácia v malom priestore, vytvorila premenlivý pletenec vzťahov. Kadencia dialógov vytvárala základný rytmus pre nasledujúce pohybové obrazy. Tie boli spočiatku vystavané na civilných gestách, ktoré sa postupne metamorfovali do tanečných sekvencií. Pohybové témy sa odvíjali z pantomimických posunkov, rozvíjajúcou sa štylizáciou gest prechádzali až do abstraktného tanečného prejavu. Vzápätí ich vystriedala ďalšia malá ľudská dráma či zraňujúca trápna situácia, ktoré postupne a plynule prešli do zdanlivo civilného konverzačného výstupu. Premostenie medzi slovom a tanečným pohybom vytvárala hudba Petra Grolla, pracovala s dikciou dialógov a metamorfovala ju do bohatej hudobnej kompozície. Podmanivý rytmus vlakových kolies vytváral základnú rytmickú matricu uplatnenú v celej inscenácii.
Elegancia kvantového králika (2015) je spoločný tanečný projekt Anny Sedlačkovej a Daniela Račeka. Inscenáciu možno ponímať ako pohybovo-tanečné experimentovanie s kvantovou teóriou a jej vnímaním lineárnej a nelineárnej podstaty reality. Subatómový svet je v nej svetom rytmu, pohybu a nepretržitej zmeny. Pohyb a zmeny však nie sú ľubovoľné a chaotické, ale riadia sa veľmi pevnými a presnými pravidlami. Inscenácia spája princípy kvantovej fyziky a tanca vo dvoch dejstvách: Laboratórium a Tanec. Prvá časť prostredníctvom otvorenej pohybovej formy prináša načrtnutie pojmov a vzťahov vybraných vedeckých oblasti. V druhej časti komplikované témy kvantovej teórie otvorili tanečníci cez jazyk zrozumiteľný pre nás všetkých – pohyb. Kondenzovanou formou predstavili subatómový svet ako svet rytmu, pohybu a nepretržitej zmeny.
Autori sa náročnej témy vo vzťahu k laickému publiku zhostili veľmi ohľaduplne, pretože tanec doplnili o sprievodné slovo, čím vytvorili vskutku originálnu formu popularizácie kvantovej fyziky.
Inscenácia komunikuje na viacerých úrovniach vnímania, na úrovni emocionálnej, intelektuálnej, dramatickej a popri tom otvára možnosť priestorového, dynamického a energetického stelesnenia rôznych aspektov reality. Kvantová fyzika tvorcom ponúkla nasledujúce témy, ktoré predstavujú východiská pre predstavenie: nasmerovanie mysle na viac ako jednu akciu v tom istom čase, štatistická – pravdepodobná povaha akcie a nespojiteľnosť – skok v časopriestore a v neposlednom rade teória postavená na fakte, že len samotným pozorovaním akcie ju ovplyvňujeme a meníme (základný kameň divadla – zúčastniť sa živého predstavenia).
Inscenácia Vráskanie (2019) vznikla z dlhodobého výskumu choreografky v oblasti prepojení medzi procesmi embryonálneho vývoja a jeho neskoršími psychosomatickými vplyvmi a prejavmi. Impulzom bolo pozorovanie vlastného starnutia, jeho rôznych etáp, prejavov a tiež subjektívnych pocitov pocity a témy. Jej pohľad na starnutie ovplyvnila spolupráca s kolegami z rôznych umeleckých alebo spoločenských oblastí, medzi inými s choreografkou Martou Renzi (USA), s etnologičkou Ľubicou Voľanskou, s biologičkou Martou Ollé, hudobným skladateľom Petrom Grollom a tanečníkmi, jej bývalými študentmi a študentkami rôznych generácií.
Choreografickej tvorbe predchádzal výskum, ktorého inšpiráciou boli autorkine pocity a intímne skúsenosti s určitými fázami starnutia. Vytvorená paralela medzi bunkovým procesom a viditeľnými vonkajšími prejavmi starnutia vychádzala z definície bunky, jej delenia, funkcie, opakujúceho sa kolobehu vzniku a zániku. Názov Vráskanie možno chápať aj ako dômyselné pomenovanie jednotlivých fáz starnutia a aj vývoja. Spracovanie témy starnutia v tomto prípade ponúklo v procese tvorby generačne a skúsenostne rozdielnym tanečníkom (Daniel Raček, Lukáš Bobalík, Anna Hurajtová, Denisa Šeďová) odlišné spôsoby nazerania na spomienky. Cez spomienky sa stali hľadačmi krásy v starnutí, odkrývali súvislosti medzi starnutím a kryštalizáciou a transformáciou vlastnej identity. Pohyb bol fyzickou transkripciou písmen a slov, ktoré vytvárali rozmanité schémy pohybu, akýsi tanečný záznam DNA rodinných príbehov. Písmená charakterizovali opakujúce sa slová a mená osôb z okruhu prarodičov a rodičov interpretov. Stále opakujúci sa pohyb definoval presnú osobu a udalosť, ktorá sa s nimi spája. Tanečníci prostredníctvom spomienok a rôznych úsmevných situácií odkrývali charakteristické črty predkov, ktoré vo veľkej miere zdedili.
(autorka hesla: Monika Čertezni, publikované online 2025)
1996 – Vtelené balady, AS Project, choreografia: Anna Sedlačková, Premiéra: Dvorana HTF VŠMU, Bratislava
1997 – Long Distance dialogues, AS Project, Martha Renzi Company, choreografia: Anna Sedlačková, Premiéra: Dvorana HTF VŠMU, Bratislava
1997 – Kolotočenie, AS Project, choreografia: Anna Sedlačková, Premiéra: Dvorana HTF VŠMU, Bratislava
1998 – Long Distance dialogues, AS Project, Martha Renzi Company turné v USA, New York, Washington DC, Amherst, MA Middlebury, VT
1999 – BM Express, AS Project, choreografia: Anna Sedlačková. Premiéra: Dvorana HTF VŠMU, Bratislava
1999 – Mária alebo Terézia, European Dance Development Centre, Arnhem, Holandsko, HTF VŠMU, choreografia: Anna Sedlačková. Premiéra: Dvorana HTF VŠMU, Bratislava
2000 – Pravidlá hry, AS Project, choreografia: Anna Sedlačková, Monika Čertezni. Premiéra: J10, Bratislava
2001 – site specific projekt, Bratislava v pohybe, réžia, koncept: Anna Sedlačková. Premiéra: v uliciach Bratislavy v rámci festivalu Bratislava v pohybe 2001
2002 – Roots, Hampshire College, Haphazard Dance, choreografia: Anna Sedlačková. Premiéra: Hampshire College, Amherst, USA
2014 – Zámerné čakanie, Neskorý zber o. z., choreografia: Monika Čertezni, Lucia Holinová, Daniel Raček, Anna Sedlačková. Premiéra: A4 priestor súčasnej kultúry
2015 – Elegancia kvantového králika, Neskorý zber o. z., choreografia: Daniel Raček, Anna Sedlačková. Premiéra: Štúdio 12, Bratislava
2020 – Priestor pre dvojité spoluhlásky, Neskorý zber o. z., choreografia: Mathew Hawkins, Anna Sedlačková. Premiéra: Štúdio Špirála, Bratislava
2019 – Vráskanie, Neskorý zber o. z., choreografia: Anna Sedlačková. Premiéra: Divadlo LAB, VŠMU Bratislava
2022 – Na dlhé lakte, Neskorý zber o. z., choreografia: Daniel Raček, Anna Sedlačková. Premiéra: Galéria Umelka, Bratislava
2022 – matter, Gaffa o.o., Neskorý zber o. z., réžia: Martin Hodoň, choreografia: Daniel Raček, Anna Sedlačková. Premiéra: P*AKT, Bratislava
2024 – How to Watch a Moving Body, Neskorý zber o. z., Autori/Tanec/Performance: Eva Klimáčková, Daniel Raček, Anna Sedlačková. Premiéra: Záhrada – CNK, Banská Bystrica
2024 – Život, zázraky, extázy a zjavenia blahoslavenej panny, sestry Juany de la Cruz, Inscenačný tím: Magdaléna Žiaková, Juraj Mydla, Ema Benčíková, Anka Sedlačková. Premiéra: P*AKT, Bratislava