Preskočiť na obsahEN
EN

Zuzana Ďuricová Hájková
Profil

Zuzana Ďuricová Hájková (1963, Bratislava) vytvorila vo svojej tvorbe originálnu divadelnú poetiku tanečných obrazov. Balansujúc na hrane senzibility sa jej darí vyhnúť sa patetizujúcim posolstvám. Hlavné témy zo sólových výstupov zasadzuje do nových kontextov, konfrontuje ich so zovšeobecnením, s prevahou väčšiny. 

Choreografka, režisérka, pedagogička, tanečnica a riaditeľka Divadla Štúdio tanca v Banskej Bystrici svoje tvorivé ambície začala rozvíjať už počas štúdia na bratislavskom gymnáziu. Počas pôsobenia v súbore moderného tanca Bralen vytvorila svoje prvé choreografie Nenechávaj ma osamote a Priateľstvá, ktoré boli v roku 1982 prezentované a získali ocenenie za choreografiu na III. celoslovenskom festivale moderného scénického tanca v Banskej Bystrici.

V roku 1984 Zuzana Hájková založila pri VŠMU súbor Auriga. Neskôr súbor začal pracovať v Dome kultúry Dúbravka a v roku 1992 sa transformoval do profesionálneho zoskupenia Skupina súčasného tanca, ktoré pôsobilo aj v priestoroch Istropolisu a v Komornom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave. V prelomových devädesiatych rokoch v inscenáciách súboru účinkovali najvýraznejšie osobnosti – tanečníci, ako napríklad Zuzana Bacová,[1] Petra Fornayová, Danuša Dolinková,[2] Daniel Raček, Ivana Skybová a Robert Meško. Skupina sa v priestoroch štúdia prezentovala troma komponovanými inscenáciami: Images (1992) a Pán modrej a zelenej nadránom (1993), v ktorých sa ako choreografi predstavili aj Milan Kozánek a Zuzana Bacová. Poslednou inscenáciou Skupiny súčasného tanca bola autorská choreografia Zuzany Hájkovej Návšteva (1994).

V roku 1996 Hájková ukončila pod pedagogickým vedením Jozefa Sabovčíka a Karola Tótha štúdium choreografie baletu na VŠMU v Bratislave a následne absolvovala umeleckú stáž v Győrskom balete pod vedením Ivana Markóa, ktorý svojho času pôsobil v súbore francúzskeho tanečníka a choreografa Mauricea Béjarta.

V začiatkoch svojej profesionálnej kariéry Hájková pôsobila ako pedagogička na Hudobnej a tanečnej škole v Bratislave (dnešné Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej), neskôr stála pri založení tanečného odboru na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. Ako jeho vedúca vypracovala metodiku výučby tanca zrovnoprávňujúcu techniku klasického tanca s technikami moderného tanca.

Po tom, ako pôsobila ako šéfka Baletu v Štátnej opere Banská Bystrica v roku 1997, a krátkom období vo vedení Štúdia tanca, založila Štúdio tanca v Banskej Bystrici (2000 – 2009), ktorého členmi boli absolventi konzervatória. A napokon v roku 2011 vzniká prvé profesionálne tanečné divadlo – Divadlo Štúdio tanca v Banskej Bystrici.
Ako choreografka spolupracovala s mnohými divadlami na Slovensku, ale aj v zahraničí (napr. DAB Nitra, DJZ Prešov, BDnR Banská Bystrica, Klicperovo divadlo Hradec Králové, Východočeské divadlo Pardubice, Národní divadlo Praha). Pôsobila ako umelecká šéfka Baletu Štátnej opery, ako zakladateľka a pedagogička tanečného odboru Konzervatória J. L. Bellu v Banskej Bystrici. Od roku 1998 je riaditeľkou Divadla Štúdio tanca, profesionálneho tanečného divadla, ktoré je v súčasnosti jediným tanečným domom na Slovensku. Je držiteľkou 1. prémie v Celoštátnej československej choreografickej súťaži za projekt Stop, ocenení za najlepšiu réžiu a choreografiu inscenácie Nové stromy vo mne, a v roku 2009 získala hlavnú cenu festivalu DIV za inscenáciu Blízkosť vzdialených. Počas osemnástich rokov existencie divadla vytvorila dve desiatky autorských projektov, napríklad Sattó – tanec vetra; Tichá púšť; Tak dávno som Ti nenapísala; Lososy; Jadro; Očista a na Slovensku sa stala jednou z najvýraznejších tanečných osobností systematicky rozvíjajúcich povedomie v oblasti súčasného tanca.